Počuli ste, že otcom bolo povedané: Nezabiješ! Kto by však zabil, musí ísť pred súd. Ale ja vám hovorím: Každý, kto sa hnevá na brata, musí ísť pred súd. Kto by povedal bratovi: Hlupák, musí ísť pred veľradu. Kto by povedal: Blázon, musí ísť do ohnivého pekla. Mat 5,21.22

Ján Ámos Komenský napísal, že „rozčuľovať sa znamená ničiť svoje zdravie pre hlúposť iných“. A ak ste sa niekedy poriadne rozčúlili, potom dáte učiteľovi národov určite za pravdu.
Ježiš povedal o hneve veľmi vážnu myšlienku: „Počuli ste, že otcom bolo povedané: Nezabiješ! Kto by však zabil, musí ísť pred súd. Ale ja vám hovorím: Každý, kto sa hnevá na brata, musí ísť pred súd. Kto by povedal bratovi: Hlupák, musí ísť pred veľradu. Kto by povedal: Blázon, musí ísť do ohnivého pekla.“ (Mat 5,21.22)
Keď som v minulosti uvažoval nad týmito slovami, vždy som si myslel, že keď sa hnevám, ubližujem tomu druhému. Áno, je to pravda. Hnev narušuje moje vzťahy k druhým ľuďom. Hnev nebuduje, ale búra.
Lenže práve Komenský ma priviedol k tomu, že som si odrazu uvedomil, ako hnevom ubližujem aj sám sebe. Takýmto konaním ničím aj svoje vlastné zdravie.
Podľa Ježiša naše vzťahy narušujú nielen naše skutky, ale aj myšlienky. Najprv musím vo svojej mysli niečo pripustiť, aby som následne urobil zlý skutok. Hovorí o hneve, ponižovaní a zatratení. Ako to spolu súvisí? Čo nás na druhých najčastejšie rozčuľuje?
Častým dôvodom je závisť. Keď je druhý múdrejší, bohatší alebo lepší ako ja, hľadám niečo, v čom je to naopak. Ak nemám zdravé sebavedomie, potom strácam veľa času hľadaním niekoho, kto je na tom horšie ako ja, aby som sa cítil lepšie. Ale aj tak ma bude hnevať sused, ktorý má lepšie auto, väčší dom, lepšie platené miesto, alebo ho každé ráno vidím usmiateho… Závisť nás sužuje, a pritom ten, komu závidíme, žije v pokoji a radosti.
Druhým činiteľom, ktorý v nás vzbudzuje hnev, je presný opak. Poznáme niekoho, kto neuznáva naše životné princípy. Žije inak ako my, nemorálne, a pritom je spokojný a šťastný. Nás to trápi a pýtame sa, ako je to možné. Boh ho predsa nemôže žehnať, keď nežije správne – tak ako my. Takéto myšlienky môžu skončiť pri tom, že budeme tomu druhému priať niečo zlé. Najlepšie ohnivé peklo. A potom netrpezlivo čakáme, kedy sa naše prianie vyplní. Keď to trvá príliš dlho, hneváme sa nakoniec na samotného Boha. Je to jeho vina, že hriešnikovi žehná namiesto toho, aby ho potrestal…
Ježiš na adresu takto zmýšľajúceho človeka vyhlásil, že nakoniec sám skončí v ohnivom pekle. Sú myšlienky, ktoré zabíjajú. A zabijú v našom srdci toho, kým pohŕdame alebo komu závidíme. Ale určite vždy zabijú nás, ak im dáme priestor vo svojom vnútri.

Pane, ďakujem Ti za toto varovanie. Vnes do môjho vnútra pokoj a lásku k druhým ľuďom. Zbav ma závisti a pohŕdania. Pomôž mi dnešný deň prežiť pozitívne. Daj mi silu radovať sa z toho, čo mám a čím som – Tvojím dieťaťom.