Raduj sa, mladík, vo svojej mladosti, nech sa ti srdce rozveseľuje v mladých dňoch! Kráčaj cestami, ktorými ťa povedie tvoje srdce a kam si žiadajú tvoje oči! No vedz, že za všetko toto ťa Boh predvolá na súd. Kazateľ 11,9

„Potrebujem k životu adrenalín! Na ostatnom nezáleží!“ Podobné slová som počul neraz, keďže popularita adrenalínových športov stúpa. Úmerne s ňou však pribúdajú aj zbytočné pomníky vedľa ciest.
Staručký Šalamún v knihe Kazateľ oslovuje mladých ľudí, ktorí túžia po dobrodružstve a vzrušení. Sám si pamätá na čas, keď hľadal zmysel života v adrenalíne, no mal to šťastie, že túto etapu života prežil bez ujmy na zdraví. Keď sa ohliadol späť, aj toto obdobie zhodnotil konštatovaním „márnosť, samá márnosť“, ktorým svoju knihu začína.
A tak radí mladým, aby sa radovali, ale nezabúdali pritom, aké následky môže priniesť ich konanie. Majú si položiť otázky: „Čo mi táto radosť prinesie? Ak sa do toho pustím, budem mať ešte nejaký zajtrajšok?“
Súčasťou mojej práce je navštevovať miesta, kde väčšina ľudí rada nechodí. Tam často stretávam mladých ľudí na vozíku… – a to sú tí, ktorí mali „šťastie“. Horšie sú však na tom tí, čo sú odkázaní len na lôžko.
Pred nejakým časom som sa po rokoch zahľadel na kopec, z ktorého sme sa ako chlapci spúšťali na starých bicykloch. Zrazu som si uvedomil, čo všetko sa mohlo stať – no vtedy nám to ani nenapadlo. Ďakoval som Bohu, že sme to všetci v zdraví prežili a že aj dnes mám pred sebou zajtrajšok.

Bože, ďakujem za pomoc v minulosti, lebo vďaka Tebe mám aj budúcnosť. Chráň, prosím, ľudí, ktorí nezvládajú túžbu po adrenalíne.