Povedal teda: „Istý šľachtic odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť. Zavolal si desať sluhov, dal im desať hrivien a povedal im: ‚Obchodujte s nimi, kým neprídem.‘ Ale občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo s odkazom: ‚Nechceme, aby tento človek nad nami kraľoval.‘“

Lukáš 19,12–14

Tento príbeh Ježiš adresoval poslucháčom, ktorí očakávali, že keď s ním vstúpia do Jeruzalema, vypukne povstanie proti cisárovi a Židia získajú späť slobodu a zvrchovanosť. Toto očakávanie sa medzi ľuďmi šírilo rýchlosťou blesku. Stvoriteľ vedel, akí budú sklamaní, keď zistia, že jeho plán je úplne iný.

Preto im Ježiš rozpráva príbeh. Predstavuje v ňom seba ako kráľa, ktorý sa chystá prevziať vládu nad vzdialenou krajinou, ktorou je naša zem. Opustí teda svoj domov a vydá sa na cestu, aby sa ujal kráľovského trónu. Ale zažíva sklamanie. Jeho budúci poddaní mu odkážu, že ho nechcú za svojho vládcu. Preto sa vráti.

Apoštol Ján o tom píše hneď na začiatku svojho evanjelia. O Ježišovi napísal: „Do svojho vlastného prišiel, ale jeho vlastní ho neprijali.“ (Jn 1,11) Židia očakávali iného „mesiáša“, preto Ježiša odmietli a dali ukrižovať.

Ježiš nám predstavuje Boha, ktorý nikomu nevnucuje občianstvo vo svojom kráľovstve. Tí, ktorí netúžia po večnom živote v dokonalom prostredí bez hriechu a zla, si môžu zvoliť druhú možnosť. Nikto nemusí žiť večne. Boh rešpektuje naše slobodné rozhodnutie. Dáva nám potrebné informácie a voľbu necháva na nás.

Pri čítaní tohto príbehu by som si mal odpovedať na otázku: Chcem Ježiša za svojho kráľa?