Oni ešte viac užasli a medzi sebou si hovorili: „Kto potom môže byť spasený?“ Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie; lebo Bohu je všetko možné.“ Marek 10,26.27

Jeden spôsob videnia spoločnosti delí ľudí na tých normálnych a na tých „hore“. Medzi normálnych prirodzene patrím ja, moja rodina a niektorí zo zboru. Tí hore sú potom logicky všetci ostatní, ktorí nespadli do prvej skupiny často len preto, že sa od nás niečím trochu viac odlišujú.
Za Pánom Ježišom raz pribehol muž z horných desaťtisíc, aby sa k nemu pridal. Evanjelista Marek uvádza, že Pán naňho pozrel s láskou a s rovnakou láskou mu potom povedal aj svoju zdrvujúcu požiadavku, aby rozdal majetok.
Učeníkom to neznelo zle. Majetku na rozdávanie nemali, takže sa ich Ježišovo slovo netýkalo. Lenže Ježiš potom pokračoval a díval sa pritom na nich. Došlo im, že každý z nich si nesie nejaké to svoje „bohatstvo“, ktoré mu bráni v ceste za Ježišom.
Na rozdiel od toho boháča oni od Pána smutne neodišli. Dozvedeli sa, že k Bohu sa dá dôjsť s chybami. Jeho milosť je určená pre každého. Nie sú totiž dobrí a zlí ľudia. Všetci sme ďaleko od Božej slávy a všetci potrebujeme Jeho milosť.

Pane, je nepríjemné počuť, že skôr prejde ťava uchom ihly ako ja do Božieho kráľovstva. Vďaka, že si pre mňa ochotný tento zázrak urobiť.

Pavel Kostečka