Po odchode mudrcov sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.“ On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán ústami proroka: Z Egypta som povolal svojho syna. Matúš 2,13–15

Ocitnúť sa na Jozefovom mieste nie je výhra. Vstať v noci, zobrať len to najnevyhnutnejšie a v temnote utekať do neznáma vôbec nie je ľahké. Pre nikoho. Ako by som vtedy reagoval ja? Koľko výhovoriek by som mal v takejto chvíli naporúdzi?
Jozef, muž činu, nehľadá výhovorky, ale koná. Neuteká pred problémami, ale ich rieši. Ide do neznáma s Bohom v srdci a s Ježišom v náručí. V tomto je nám veľkým vzorom.
Občas sa aj moje cesty tak trocha zamotajú a ocitnem sa pred riešením zložitých situácií, ktoré sú neodkladné. Ako sa vtedy rozhodujem? Ak prežívam svoj život v Božej blízkosti, ak Ježiša nosím vo svojom srdci, som s ním úzko spojený úprimným rozhovorom, svojou dôverou v jeho pomoc, potom si môžem byť istý, že on ma včas nasmeruje na také riešenia a rozhodnutia, ktoré aj mňa samého prekvapia. Ak to bude potrebné, pošle svojich anjelov a tí môžu mať rôzne podoby. Raz ma osloví vo sne, inokedy to bude cez rodiča, priateľa, slovo Písma, vhodnú knihu či film. Tak ako Jozef – nehovoril veľa, ale bol „mužom činu“ a bol podriadený nie svojej, ale Božej vôli, tak sa o takúto dôveru chcem usilovať aj ja.
„Ak sa vám však nepáči slúžiť Pánovi, tak si dnes vyvoľte, komu chcete slúžiť, či bohom, ktorým slúžili vaši otcovia na druhej strane potoka, alebo bohom Amorejčanov, v ktorých krajine bývate. Ja však a môj dom, my chceme slúžiť Pánovi.“ (Jozua 24,15)