Pomyslel som si: Získal som väčšiu a hojnejšiu múdrosť ako všetci, ktorí predo mnou vládli nad Jeruzalemom, a moje srdce zakúsilo veľa múdrosti a poznania. Predsavzal som si, že spoznám múdrosť a poznanie, hlúposť i bláznovstvo. Zistil som však, že aj to je honba za vetrom. Veď pri mnohej múdrosti je mnoho mrzutosti a kto zväčšuje poznanie, zväčšuje bolesť. Kazateľ 1,16-18

Každý, kto „pracuje hlavou“, vie, že bolia nielen svaly, ale bolieť môže aj myslenie. Podľa Šalamúna bolesť sprevádza aj získavanie vedomostí a múdrosti. A tak čím viac máme jedného, tým viac je aj druhého – ide to ruka v ruke.
Šalamún dostal múdrosť ako dar, ale časom mu sláva stúpla do hlavy. Pýcha začala vytláčať múdrosť. Napriek tomu, že mal najväčšie poznanie svojej doby, začal sa správať ako hlupák. Zvlášť vtedy, keď zo svojho života odsunul Boha.
K múdrosti patria pevné morálne a mravné hodnoty, ako aj umenie nesebecky vyvažovať poznanie a emócie. Šalamún to všetko v tom čase opustil a veril, že získaná voľnosť ho oslobodí.
Veľmi rýchlo zistil, že samotné poznanie k šťastiu nestačí. Jeho „bezbožné“ obdobie mu, naopak, prinieslo „mnoho mrzutosti“ a „viac bolesti“, pretože sa nemal s kým podeliť o výsledky svojho poznania a bádania. Boha odmietol a ľudia mu nerozumeli.
Niekedy v televízii natrafím na dokumentárny film o budúcnosti našej planéty a zväčša vyznieva pesimisticky. Bez viery totiž naša zem nemá budúcnosť. Preto ma teší, že Biblia nás uisťuje, že ja aj moja planéta máme budúcnosť.

Keď premýšľam o budúcnosti, vidím viac tmy než svetla. Bože, vďaka za nádej, ktorú vnímam, keď sa na veci pozerám Tvojimi očami.