Všetkým potom povedal: „Ak niekto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma.“

Lukáš 9,23

„Ty sa máš, že ti Boh dal vieru. Ja mám smolu, pretože mne ju nedal.“ Podobný povzdych som počul viackrát. Majú títo ľudia pravdu? Naozaj Boh jednému človeku vieru dá, a druhému nie?

Ježiš hovorí, že je na nás, ktorou cestou sa vydáme. Môžeme si vybrať, či pôjdeme s Ježišom alebo bez neho. Môžeme buď dôverovať Stvoriteľovi, alebo žiť po svojom.

Ak chcem ísť s Ježišom, musím vziať do úvahy dve podmienky – musím kráčať po jeho ceste, teda v jeho šľapajach, a každý deň niesť svoj kríž. Nesmiem nariekať a sťažovať sa, aké je to ťažké.

Niekomu sa to môže zdať jednoduché, ale nie je to vždy tak. I ja som mal neraz pocit, že sám by som šiel lepšou cestou. Keď som sa ňou vydal, časom som zistil, ako veľmi som sa mýlil.

Každý človek, ktorý túži nasledovať Ježiša, môže ísť životom s ním. Nemá sa pritom pozerať na iných a na to, ako sa im darí. Nemá im závidieť ani si myslieť, že to majú ľahšie. Nie je to pravda. Každý má svoj kríž, svoje starosti a svoje trápenia.

Ak sa rozhodnem ísť s Ježišom, mám niesť svoj kríž s istotou, že Boh mi na chrbát „nenaloží“ viac, ako dokážem s jeho pomocou uniesť. Dôležité je ísť ďalej, deň po dni. Iba tak dôjdem so svojím Spasiteľom do cieľa. Môj sprievodca ma povedie cestou, ktorej cieľom je stretnutie s Bohom a život v jeho kráľovstve, ktorý sa nikdy neskončí. To je dobrý cieľ.