Dávajte pozor na seba i na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli Božiu cirkev, ktorú si získal za cenu svojej vlastnej krvi. (Sk 20,28)
Hodnota cirkvi je nevyčísliteľná. Boh si ju totiž získal krvou vlastného Syna, čo znamená, že zaplatil najvyššiu cenu, ktorú mohol. Uvedomujeme si hodnotu, ktorú má cirkev (teda aj ja, my) pre Boha? Akú hodnotu má cirkev pre nás?
Človek je spoločenský tvor a na to, aby mohol rozvíjať kvalitný život, potrebuje niekoho, s kým sa môže o niečo deliť, komu na ňom záleží. Potrebuje miesto, kde ho čakajú, kde môže nájsť pomoc, cibriť svoje názory, učiť sa zo skúseností iných a kde sa naplní jeho potreba rozdávať zo svojej zásoby citov. Áno, máme svojich blízkych, svoje rodiny, ale nie vždy u nich nachádzame to, čo hľadáme. A čo v prípade, keď blízkych nemáme?
John Wesley povedal, že „Biblia nevie nič o sólovom kresťanstve“. Billy Graham dodáva, že „kresťanstvo je spoločenské náboženstvo“. Áno, je to tak. „Veď my všetci sme boli pokrstení jedným Duchom v jedno telo, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní; a všetci sme boli napojení jedným Duchom. Lebo telo nie je jeden úd, ale mnoho údov.“ (1Kor 12,13.14) „Preto oko nemôže povedať ruke: Nepotrebujem ťa!, ani hlava nohám: Nepotrebujem vás!“ (1Kor 12,21). Práve cirkevné spoločenstvo môže naplniť moju túžbu po spoločenstve (Sk 4,32), vzájomnej podpore (Žid 3,13), vzdelaní (Kol 3,16), vzájomnej pomoci. (Sk 2,44) V ňom môžem najlepšie napĺňať dar spolupráce s Bohom na jeho diele. „Choďte teda a získavajte mi učeníkov vo všetkých národoch.“ (Mar 28,19)
Viem, že dnes ľudia neprekvitajú láskou k inštitúciám. Viem, že nijaká cirkev nie je dokonalá. Viem, že ju tvoria omylní ľudia vrátane mňa. Viem aj to, že ju potrebujem. Ak by to bolo inak, nedal by nám ju Pán ako dar. Dar od Boha je vždy užitočný. „Nie je to tak, že by nám cirkev vnucovala vieru, ale je to práve viera, ktorá nám vnucuje cirkev.“ (J. H. Newman)
Pane, ďakujem Ti, že môžeme užívať Tvoj dar spoločenstva. Pomôž nám, aby sme týmto Tvojím darom nepohŕdali – ani tým, že si ju nevšímame, ani tým, že ju kritizujeme.
Jan Dymáček
