Teraz však, oslobodení od hriechu, stali ste sa otrokmi Boha a máte svoje ovocie na posvätenie a nakoniec večný život. (Rim 6,22)
Žijeme v slobodnej spoločnosti. Niektorí dokonca tvrdia, že taká sloboda u nás ešte nikdy nebola. Asi je to pravda. Prežívame takú slobodu, že máme pocit, že v rámci slobody môžeme všetko. Uraziť, zosmiešniť, ohovoriť…, ale to je iná záležitosť. Z pohľadu vonkajšieho pozorovateľa sme slobodní. Ale čo z vnútorného hľadiska – čo prežívame vo svojom vnútri? Sme slobodní?
Apoštol Pavol hovorí o oslobodení od hriechu a o tom, že z tohto oslobodenia máme úžitok. Termín „hriech“ sa už dnes veľmi nepoužíva. Napriek tomu cítime všetci následky nesprávneho správania vo všetkých oblastiach. Samozrejme, tí, ktorí sú objektom konkrétneho zlého činu, cítia následok okamžite a intenzívne. Ale aj ten, kto je pôvodcom tohto zla, cíti, čo svojím správaním spôsobuje. Nie je šťastný (nehovorím, že okamžite, ale možno neskôr), túži po odpustení, po čistom svedomí, po pokoji v srdci.
Robíme rôzne opatrenia, aby sme nemuseli znášať dôsledky svojej „slobody“ – hľadáme liek na AIDS, zriaďujeme detské domovy, vymáhame alimenty, školákov zoznamujeme s antikoncepciou… Ale čo svedomie? Jeden psychológ radí, aby sme svedomie zahodili. Problém je v tom, že svedomie sa zahodiť nedá.
Človek sa domnieva, že keď odíde od Boha a prestane dbať na Jeho rady, bude slobodný. Ale to je omyl. Je to podobná situácia, ako keď sa mladý človek oslobodí od všeobecne rešpektovaných noriem a začne sa riadiť pravidlami partie. On sa nevyslobodil, len zmenil jedny normy za druhé. Apoštol Pavol sa pýta: „Lebo keď ste boli otrokmi hriechu, boli ste oslobodení od spravodlivosti. Aký osoh ste mali vtedy?“ (Rim 6,20.21) Epikuros vyhlásil: „Nedá sa žiť príjemne, ak nežijem múdro, čestne a spravodlivo“.
Pán Ježiš nás oslobodzuje od hriechu, od nečistého svedomia a odpúšťa nám. Tým nám dáva vnútornú slobodu a vnútorný pokoj. Vedie nás do budúcnosti večného života. Zároveň premieňa naše myslenie a dáva nám silu, aby sme nepodliehali tlaku robiť zlé veci. Tým zastavujeme onen kolotoč konania hriechov a žatvy dôsledkov vlastných zlých činov.
Nemusíme byť slobodní len navonok, aj keď je to krásne. Môžeme byť slobodní vnútri, sami v sebe, vo svojom svedomí. Ďakujem, Pane!
Bože, veľmi rád by som mal čisté svedomie a rád by som sa zbavil svojej minulosti. Preto prichádzam k Tebe. Verím, že ma môžeš oslobodiť od hriechu a zla. Túžim byť slobodný, aby som v Tvojej sile a láske mohol konečne robiť len dobro. Ďakujem, že Ty dávaš vôľu i silu správne konať.
Jan Dymáček
