Zradia vás aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás aj usmrtia. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí. Ak vytrváte, získate život.

Lukáš 21,16–19

Krátko pred svojím zajatím a ukrižovaním dáva Ježiš svojim učeníkom a nasledovníkom posledné dôležité informácie. Hovorí aj o tom, čo by kresťanov nemalo zaskočiť.

V predchádzajúcom kázaní povedal: „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden.“ (Mt 10,37) Tieto jeho slová sa často interpretujú tak, že jeho učenie rozbíja rodiny. Ale to nie je pravda. Kresťanstvo sa vždy snažilo rodiny spájať. Ježiš nabáda k odpusteniu a zmiereniu. Apoštol Pavol radí: „Ak niektorý brat má neveriacu ženu a ona aj naďalej chce s ním žiť, nech ju neprepúšťa. A ak niektorá žena má neveriaceho muža a ten aj naďalej chce s ňou žiť, nech ho neopúšťa.“ (1Kor 7,12.13)

Viera nerozbíja rodinu. Kresťan nemá byť ten, kto od rodiny odchádza. Vždy by sa mal snažiť hľadať riešenie prijateľné pre obe strany. Biblia vyzýva veriacich: „Usilujte sa o pokoj so všetkými a o posvätenie, bez ktorého nikto neuvidí Pána.“ (Heb 12,14) Napriek tomu sa z času na čas stane, že sa kresťanská rodina rozpadne. Ježiš nás na to upozorňuje. Zároveň ubezpečuje každého, kto to zažije, že Boh ho napriek tomu neopustí.

To, pred čím Ježiš varuje, je smutné. Ale aj takéto situácie môžu nastať. Poznám ľudí, ktorých sa rodina zriekla, keď vyznali svoju vieru. Nebolo to pre nich ľahké. Ježiš im však sľubuje, že ak vydržia, získajú oveľa viac, ako stratili pre nenávisť svojich príbuzných.