Vo viere ukrývali rodičia Mojžiša tri mesiace po jeho narodení, lebo videli, že dieťa je krásne, a nebáli sa kráľovského príkazu. List Hebrejom 11,23

Keď bol Mojžiš vytrhnutý spod starostlivého prístrešia domova, bol mladší ako Jozef alebo Daniel, a predsa tie isté činitele formovali aj jeho život. So svojím židovským príbuzenstvom strávil len dvanásť rokov, a presne vtedy bol položený základ jeho veľkosti rukou tej, ktorá sa nestala slávnou podľa svetských meradiel.
Jochabed bola otrokyňa. Jej údelom bolo ponižovanie a jej bremeno bolo ťažké. Ale s výnimkou Márie z Nazareta nebolo takej ženy, ktorá by priniesla svetu väčšie požehnanie. Pretože vedela, že jej dieťa musí z jej opatery čoskoro odísť do poručníctva tých, čo Boha nepoznajú, o to horlivejšie sa usilovala vštepiť do jeho srdca lásku k Bohu. A toto dielo verne zavŕšila. Žiaden neskorší vplyv neprinútil Mojžiša zriecť sa zásad pravdy, ktoré boli ťažiskom učenia jeho matky a ozvenou jej života.
Zo skromného domova v Góšene sa Jochabedin syn dostal do faraónovho paláca k egyptskej princeznej, ktorá ho prijala a opatrovala ako svojho milovaného syna… Svojou osobnou príťažlivosťou, vznešeným výzorom, ušľachtilou mysľou a kniežacím správaním sa ako povestný vojvodca stal pýchou národa. (Ed 61.62; VYCH 52.53)

Láskavý Pane, je neuveriteľné, ako si požehnal tejto matke. Pomôž aj nám čo najlepšie využiť čas, ktorý môžeme prežiť s našimi deťmi.