Spomedzi vás, z tvojich bratov, ti Hospodin,tvoj Boh, vzbudí proroka, ako som ja. Toho poslúchajte!

5Moj 18,15

Mojžišova tvár po celý čas jeho spoločenstva s Bohom odzrkadľovala slávu Božej prítomnosti. Mojžiš však nevedel, že jeho tvár pri zostupe z vrchu žiari oslňujúcim svetlom. Táto nebeská žiara bola symbolom nielen odpustenia, ktorého bol Mojžiš viditeľným prostredníkom, ale aj predstaviteľom pravého Príhovorcu.

Mojžiš je predobrazom Krista. Ako si Mojžiš, príhovorca za Izrael, zastrel tvár, tak aj Kristus, nebeský Prostredník, si pri príchode na zem zastrel svoju božskú podstatu ľudskou podobou. Keby bol prišiel v nádhere nebeského majestátu, nebol by sa mohol stýkať s hriešnymi ľuďmi. Pohľad na slávu jeho prítomnosti by neboli zniesli. Preto sa ponížil a prišiel na svet v podobe človeka.

Boh pokladal za potrebné, aby Mojžiš prešiel školou utrpenia a biedy, ktorá ho mala pripraviť, aby mohol viesť zástupy Izraelcov do pozemského Kanaánu. Duchovný Izrael, putujúci do nebeského Kanaánu, má Vodcu, ktorý nepotreboval takú školu, čo by ho pripravila na poslanie nebeského Vodcu. Napriek tomu utrpenie malo v jeho živote svoj význam. „Pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní.“ (Heb 2,18) (PP 241.242.358; PP 329.330.480)

Milostivý Pane, ďakujeme, že si sa ponížil a prišiel na túto zem.