… zakorenení a v ňom budovaní, upevnení vo viere, ako ste sa naučili; rozhojňujte sa vo vzdávaní vďaky. Kolosanom 2,7

Nielen stromy, ale aj my ľudia zapúšťame korene. Ako sa to deje? Úlohou koreňov je čerpať živiny a držať stabilitu. Čím viac hľadáme tieto veci v Kristovi, tým viac budeme zakorenení v ňom. Problém nastáva vtedy, keď hľadáme stabilitu a istotu v pozemskom svete, či už sú to fyzické stavby, priatelia či obyčajná poistka alebo sa duchovne živíme tým, čo ponúka svet.
Manželka si pri čítaní tohto verša uvedomila, že vždy keď zapúšťala korene a začala sa zžívať s týmto svetom, jeho pohľadmi, názormi, prioritami, Pán Boh ju ako Abraháma vytrhol a presadil na iné miesto. Akonáhle sa tam udomácnila a opäť zapúšťala korene, Pán ju vytrhol a ona sa ocitla na inom mieste či v inom štáte.
Čo obopínajú korene môjho života? Čo pre mňa predstavuje stabilitu a duchovný pokrm? Pokiaľ je to niečo pozemské, niečo, čo sme objali, pretože si bez toho nedokážeme predstaviť svoj život, mám veľkú obavu, že prichádzame o spasenie. Boh nás nemôže vziať do neba, keď naše korene zostávajú pripútané k tejto zemi. „Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska“ (1Jn 2,15).

Pane, uč ma opúšťať všetko, čo ma k Tebe nepriťahuje.

Michal Fulier