Odpovedal im teda: „Choďte, oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa očisťujú, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje evanjelium.“

Lukáš 7,22

Ján Krstiteľ prežíva duchovnú krízu. Vo väzení sa pýta, či mal jeho život zmysel. Je Ježiš naozaj Mesiáš? Nemýlil sa? Posiela svojich učeníkov za Ježišom s otázkou, ako to vlastne je.

Ježiš vyslaným učeníkom nič nevysvetľuje. V podstate ani neodpovedá na otázku, ktorú mu jeho príbuzný kladie. Jánovým nasledovníkom povie len to, aby mu porozprávali všetko, čo videli.

Sme svedkami toho, že ľudia opúšťajú vieru, ktorá bola v posledných dvoch tisícročiach pre Európu a Ameriku charakteristická. Prečo? Jedným z dôvodov je, že na bohoslužbách počúvajú teóriu, ktorá sa výrazne líši od toho, čo vidia v praktickom živote ľudí hlásajúcich Krista.

Keď sa obzriem späť do svojho života, najväčším prínosom pre mňa a moju vieru neboli teológovia a vedci, ktorým vďačím za veľa, ale obyčajní veriaci, ktorí podľa toho, čo počuli a čítali v Biblii, žili. Dokázali dôverovať Bohu nielen vtedy, keď bolo dobre, ale aj keď do ich života prišla kríza.

Som vďačný Bohu za týchto ľudí. Ukázali mi, čo mám robiť, keď na mňa doľahnú pochybnosti ako na Jána Krstiteľa. Ich príklad mi pomohol vyrovnať sa so smrťou brata a s rôznymi chorobami a tragédiami, ktoré sa nevyhýbajú ani veriacim.

Stretávam ľudí, ktorých trápia rôzne pochybnosti. Namiesto teórií im hovorím o tom, čo pre mňa a mojich blízkych Ježiš urobil a stále robí. Hovorím o tom, ako Ježiš pôsobí v mojom živote.