On im však povedal: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.“

Lukáš 8,21

Jedného dňa Ježiš kázal v dome plnom poslucháčov. Hltali každé jeho slovo. Zrazu ho ktosi vyrušil a povedal: „Tvoja matka a tvoji bratia stoja vonku a chceli by ťa vidieť.“ (Lk 8,20)

Čakali by sme, že Ježiš si urobí krátku prestávku, vyjde von a privedie svojich príbuzných dovnútra. Som si istý, že nejaké miesto by sa pre nich našlo. Mária si mohla pokojne sadnúť vedľa Ježiša. Mesiáš by predsa mal byť zdvorilý.

No Ježiš urobí niečo úplne iné. Žiadna prestávka, žiadne čestné miesto pre matku. Namiesto toho vyhlási, že jeho matkou a jeho súrodencami sú tí, ktorí konajú podľa toho, čo hovorí Božie slovo.

Nie je to neúctivé? Nezdá sa vám to zvláštne? Mne áno. Keby som nepoznal Markovo evanjelium, pravdepodobne by som mal s takýmto Ježišovým správaním problém. Keď Marek opisuje túto udalosť, poznamenáva: „Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, prišli, aby ho odviedli, lebo hovorili, že sa pomiatol.“ (Mk 3,21)

Prečo prišli? Nebola to priateľská návšteva. Mysleli si, že sa zbláznil, a tak ho chceli „upratať“, aby im nerobil hanbu.

Tieto Ježišove slová sú zároveň pozvaním pre tých, ktorí sa chcú stať súčasťou jeho rodiny. Neviditeľnú cirkev tvoria ľudia, ktorí sa neboja žiť podľa biblických rád. Ľudia, ktorí rešpektujú biblické zákony a dokazujú to svojím životom. Ich skutky a slová prezrádzajú, že majú Otca v nebi, kde chcú aj oni jedného dňa žiť. Ježiš o nich hovorí: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.“ A ja chcem byť jedným z nich.