Ako laň dychtí po bystrinách, tak moja duša dychtí po tebe, Bože. (Žalm 42,2)

Narodila som sa a vyrástla vo veriacej katolíckej rodine. Otec chodil pravidelne do kostola a viedol k tomu aj mňa, no neskôr z cirkvi odišiel, pretože s ňou v mnohom nesúhlasil. Myslím však, že v Boha nikdy veriť neprestal. Do inej cirkvi však už nešiel. Aj ja som postupne prestala chodiť do kostola, lebo ma k tomu nikto neviedol. V Boha som však veriť neprestala, ale, pravdupovediac, ani som ho nehľadala. Nesnažila som sa o Ňom niečo viac dozvedieť, viac ho spoznať. Bol na okraji môjho života a mojich záujmov, a tak som žila až do svojich päťdesiatich rokov.
Mala som síce chvíle, keď mi niečo chýbalo, keď som vo svojom živote cítila určitú prázdnotu. Aj keď tieto chvíle neboli príliš časté, občas prichádzali. Prežila som veľa problémov a starostí, ktoré som si väčšinou sama zapríčinila, a niekedy som sa cítila nešťastná, až zúfalá. Akoby som stále „niečo“ hľadala, ale nevedela som, čo to je, ani kde to mám hľadať. Často som túžila úprimne veriť v Boha ako v detstve, ale akosi sa mi to nedarilo, no On zrejme vedel o tejto mojej túžbe. Dnes si myslím, že si ma tými problémami postupne pripravoval.
Potom sa stala vec, ktorou vyvrcholili všetky moje starosti a trápenia. Moja dcéra, šťastne vydatá žena s dvoma malými deťmi a v treťom mesiaci tehotenstva, náhle upadla do bezvedomia. Ako nám neskôr povedali lekári, bolo to v dôsledku zlyhania krvného obehu z masívneho vnútorného krvácania.
Rýchla záchranná služba ju odviezla do nemocnice v Hradci Králové. Nebolo isté, či vôbec prežije prevoz. Bol to nepríjemný šok! Zrazu som pochopila, že nie je nikto, kto by mohol pomôcť, len Boh. Celou svojou bytosťou som sa k nemu obrátila v naliehavej prosbe za jej záchranu. Napriek tomu, že dovtedy som sa o neho veľmi nestarala, vypočul ma a moju dcéru zachránil. Lekári hovorili o zázraku, pretože podľa nich prežila svoju vlastnú smrť.
Vtedy sa vo mne zrodila veľká vďačnosť voči Bohu a v mojom vnútri sa objavila túžba viac ho poznať.

Bože, Ty nie si ako my. Vypočúvaš aj človeka, ktorý Ťa dovtedy ignoroval a prehliadal. Ďakujem Ti, že dnes vnímaš všetky moje modlitby a podľa svojej vôle ich vypočuješ.

Marie Zdvihalová