V úzkosti volám k Hospodinovi, kričím o pomoc k svojmu Bohu. Vo svojom chráme vypočuje môj hlas, moje výkriky preniknú k jeho sluchu. (Žalm 18,7)

Ocko nás odmalička učil vidieť v prírode Stvoriteľa, vďaka čomu Boh pre mňa nebol úplne neznámy. Keď som mal osemnásť, mal som už svoju Bibliu, ktorú som našiel doma. Ani neviem, kde sa tam vzala.
V čase, keď som ju začal čítať, som holdoval alkoholu, a tak ma jej slová vždy veľmi obviňovali. Nenávidel som ju, schovával za ostatné knihy, skrátka som ju nechcel vidieť. Ale potom som ju znova vyhľadal a bojoval s ňou. Kričal som, že ma stále len obviňuje. A tak som ju zase ukryl a potom zase vytiahol…
Poznal som naspamäť jednotlivé biblické state a v krčme ich citoval. Bolo to šialené obdobie, keď som robil samé hlúposti. Skákal som do tmy. Vyskočil som z idúceho vlaku aj auta… Myslím, že satan, ktorý ma ovládal, ma chcel úplne zničiť. Túžil ma zabiť, ale Boh mu to nedovolil. Bol som ako zmyslov zbavený.
Keď som jedného večera ležal v posteli, napadlo mi: „Pomodli sa!“ Nikdy predtým som to nerobil, a tak som si kľakol a úprimne sa modlil Pánovu modlitbu – Otčenáš. Potom som šiel spať. Po niekoľkých dňoch som sa raz večer bicykloval a zrazu sa mi zacnelo za Bohom. Zosadol som z bicykla, v kríkoch som klesol na kolená a strašne som plakal. Povedal som Bohu, že sa nedokážem zmeniť. A z posledných síl som dodal: „Urob to Ty, ak chceš. Pomôž mi!“ Od tej chvíle bolo všetko inak. Po alkohole v mojej mysli nezostala ani zmienka. Uzdravil som sa a cítil som sa ako znovuzrodený. Nijaké abstinenčné príznaky.
O pol roka neskôr ma pozval Bohuslav Zámečník, vtedy kolega v práci, do modlitebne Cirkvi adventistov siedmeho dňa. Prvýkrát som prišiel do spoločenstva kresťanov. Predtým som nikdy do žiadnej cirkvi nechodil, aj keď som bol pokrstený v katolíckom kostole. Dovtedy som nepoznal nijakých kresťanov a nikdy so mnou nikto nehovoril o Biblii. Asi preto si svoju vieru tak chránim a mám ju prežitú, keďže sa snažím robiť všetko, čomu verím. Držím sa biblickej rady – čo nie je z viery, je hriech. Verím, že spasenie máme od Boha prostredníctvom Ježiša Krista úplne zadarmo a nezávisle od akejkoľvek cirkvi.
Konečne prišiel ten deň, keď ma kazateľ Pavel Hološ pokrstil v jednom rybníku. Vystupujúc z vody sa zrazu v tom zamračenom dni otvorilo nebo a osvietili nás slnečné lúče.
Som šťastný, že mám Boha. Svoj život si bez neho už nedokážem ani predstaviť. Čítanie Biblie mi pomáha prežívať každý deň s Ježišom.

Môj nebeský Otče, ďakujem Ti, že v každom človeku, aj vo mne, vidíš svoje dieťa, ktoré nesmierne miluješ. Chcem sa Ťa držať za ruku ako svojho Otca a učiť sa od Teba naozaj žiť.

Ivan Kudrfalec