Potom sa obráť na mňa vo svojich ťažkostiach, pomôžem ti a budeš šíriť moju slávu. Žalmy 50,15 (Botekov preklad)

Už od detstva je môj orientačný zmysel tragický. Spomínam si, ako sme v mojich šiestich rokoch išli do Maďarska a ja som sa tam stratil vo veľkom obchodnom centre. Mal som nutkanie prepadnúť zúfalstvu, ale pamätal som si vetu môjho otecka, ktorý hovoril: „Chlapci, keď sa stratíte, zostaňte kde ste a ja si vás nájdem.“ A aj ma skutočne našiel.
Potom sa obráť na mňa… Po čom? A navyše na mňa – prečo práve na Teba, Bože? Volanie o pomoc je totiž oveľa viac, ako len vyjadrením toho, že mám problém. Na koho sa obrátim, keď mi začne horieť dom? Na koho sa obrátim po autonehode? Alebo keď sa mi začnú rozpadať vzťahy v rodine? Vždy sa predsa obrátim na toho, komu verím! A prečo mu verím? Pretože s ním mám dobrú skúsenosť.
Ak Boh hovorí „obráť sa na mňa“, myslí tým, že si budeme navzájom veriť. A po čom? No po tom, čo sme spolu prežili pred tým. Po tom, čo sme spolu išli vedľa seba, on ma vychovával a ja som pochopil, že ak je niekto schopný skutočne ma nájsť a vyslobodiť z mojej stratenosti, tak je to môj Boh.

Bože, odovzdávam Ti dnes svoj život, chcem sa učiť viac Ti veriť. Pomôž mi, prosím.

Tomáš Dymáček