S Ježišom išli veľké zástupy. Tu sa obrátil a povedal im: „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom.“ Lukáš 14,25.26

Sú pre mňa Ježišove požiadavky príliš náročné? Je jeho výzva vzdať sa všetkého pre mňa reálna? Dokážem to? Alebo sa mi to zdá prehnané a nereálne? Keby som sa spoliehal len na svoje sily, na svoj rozum, určite by som neobstál v týchto skúškach. Lebo dať prvé miesto Bohu vo svojom živote je veľmi ťažké, ba často náročné. Občas ma totiž čakajú situácie, keď budem musieť odolávať silným pokušeniam, či pred Bohom uprednostniť manželského partnera, dieťa, priateľa, rodiča… Tak ako podnikateľ denne hľadá možnosti, ako „ozdraviť“ svoje podnikanie, aby neskrachoval, aj ja by som mal denne preskúmavať „stav“ svojho vzťahu s Bohom a hľadať spôsoby, ako ho zlepšiť. Spytujem si svoje svedomie pravidelne?
Len keď bude v mojom živote na prvom mieste Boh, dokážem skutočne nezištne milovať svojich najbližších. Výzva mať ich v nenávisti sa týka ich správania, ktoré by mi bránilo prichádzať k Bohu a ohrozilo by nielen môj večný život, ale aj môj vzťah lásky k nim. Preto priesečník, ktorý vytvára Božia vôľa verzus moja vôľa, je môj „kríž“, ktorý ma pri nasledovaní Ježiša čaká… a verte, že aj dnes.
„Potom Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“ (Matúš 16,24)