A máme k nemu pevnú dôveru, že nás počuje, kedykoľvek o niečo prosíme podľa jeho vôle. A ak vieme, že nás počuje, kedykoľvek o niečo prosíme, vieme i to, že už máme, o čo sme ho žiadali. 1. Jánova 5,14.15

Zdá sa, že toto je jeden z mála biblických textov, ktorý explicitne hovorí o modlitbe adresovanej tentoraz nie Otcovi, ale Božiemu Synovi. Verš tesne pred tým totiž znie: „Toto som napísal vám, čo veríte v meno Božieho Syna…“ A následne pokračuje: „máme k nemu pevnú dôveru, že nás počuje…“ Podobnú myšlienku vyjadruje aj Jn 14,14, kde sám Ježiš hovorí: „Keď ma budete o niečo prosiť v mojom mene, ja to urobím.“ Grécky text Novej zmluvy (tzv. textus receptus), z ktorého vychádza Roháčkov preklad aj Biblia kralická, tu slovo „ma“ síce neobsahuje, najstaršie dochované rukopisy (tzv. P62 a P75), z ktorých čerpajú ekumenické preklady Biblie, však áno.
Dôležitejšou otázkou ako to, kto je adresátom modlitby, podľa týchto textov však je, čo to vlastne znamená prosiť v Ježišovom mene. Náš dnešný text nám na túto otázku dáva odpoveď: Znamená to prosiť podľa Jeho vôle.
Ale aká je Jeho vôľa? Odpoveď je táto: Vo všeobecnej rovine nám bola Božia vôľa zjavená v Písme. Jeho zvláštnu vôľu pre naše osobné životy hľadáme a ja verím, že prosba o jej poznanie patrí medzi modlitby, ktoré On vypočuje. Veď všeobecnou Božou vôľou podľa Biblie je, aby sme hľadali Jeho špeciálnu vôľu pre naše osobné životy!

Pane, chcem neustále spoznávať pravdu o Tebe aj o Tvojej vôli pre môj život.

Martin Turčan