Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci. Tí pri modlitbe radi stoja v synagógach a na rohoch námestí, aby urobili na ľudí dojem. Amen, hovorím vám: Už majú svoju odmenu. Mat 6,5
Ježiš hovorí o modlitbe a o nebezpečenstve, ktoré nám hrozí, keď si nedáme pozor. Tým prvým nebezpečenstvom je pokrytectvo.
Modlitba je osobná záležitosť. Umožňuje súkromné a nikým nerušené stretnutie s Bohom. Je to audiencia. Pri modlitbe ma prijíma vládca celého vesmíru. Pri tomto stretnutí nemusia byť novinári ani televízne kamery. Je to súkromné stretnutie s niekým, kto ma má rád a chce byť so mnou.
Niektorí veriaci si myslia, že pre ich život je najdôležitejšia účasť na rôznych obradoch. Modlitbu vnímajú ako každodennú rutinnú povinnosť. Stretol som sa s ľuďmi, ktorí rozprávali o tom, koľko hodín denne sa modlia. Priam sa tým vychvaľovali v domnienke, že tento ich výkon ich predurčuje pre Božie kráľovstvo. Na ich adresu Ježiš hovorí: „Amen, hovorím vám: Už majú svoju odmenu.“ Keď sa chválim svoji-
mi modlitebnými výkonmi, odmenou pre mňa je obdiv tých, ktorí si myslia, že Boh hodnotí modlitbu podľa jej dĺžky.
Prečo modlitba „na rohoch a v synagógach“ nemá žiadny ohlas v nebesiach? Pretože to je predstavenie pre ľudí. V tej chvíli vôbec nejde o Boha. Zmyslom toho všetkého je získať si pozornosť a obdiv. Nič viac.
Počul som príbeh o mužovi, ktorého vyzvali, aby sa pomodlil na bohoslužbe. Prišiel dopredu, aby ho všetci dobre počuli a potom sa modlil. Vyznal Bohu, že je pyšný. Niekoľkými vetami opisoval svoju pýchu v minulosti. V druhej časti modlitby ďakoval Bohu, že ho pýchy zbavil a dal mu pokoru. Chválil ho za to, že je teraz pokornejší ako iní ľudia. A potom sa to stalo. Keď dokončil modlitbu a vracal sa na svoje miesto, pošmykol sa a spadol medzi ľudí. Pritom zahrešil. Všetci spoznali, ako na tom so svojou dokonalosťou a pokorou v skutočnosti je.
Pokrytectvo pri modlitbe je hrozbou pre každého z nás. Hlavne na verejnosti. Na jednej bohoslužbe som počas kázne môjho kolegu počul poznámku dvoch ľudí o tom, že kazateľove slová nemajú ani hlavu, ani pätu. Potom jedného z nich vyzvali na záverečnú modlitbu. Ten v nej ďakoval za nádherné a poučné kázanie.
Nie každá modlitba, ktorú vyslovia naše ústa, má zmysel. Ak nie je v prvom rade určená Bohu, bolo by lepšie, keby sme v tej chvíli radšej mlčali. Ak to má byť len divadelné predstavenie pre poslucháčov, je to plytvanie slovami aj časom. Takú modlitbu nemôže Boh vypočuť, pretože nám o to v tej chvíli vlastne ani nejde.
Pane, ďakujem Ti, že počuješ každú moju modlitbu, ktorá je určená pre Teba. Pomôž mi, aby sa tieto vzácne chvíle pre mňa nestali len bezduchým obradom. Ďakujem, že Ti môžem hovoriť to, čo práve prežívam a cítim.
