Vtedy povedal Ježiš veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, čo prišli za ním: „Ako na zločinca ste na mňa vyšli s mečmi a kyjmi? Denne som bol s vami v chráme a nevztiahli ste na mňa ruky. Ale toto je vaša hodina a moc tmy.“

Lukáš 22,53.54

Čo si máme predstaviť pod pojmom „moc tmy“? Keď raz v noci Nikodém, člen židovskej veľrady, navštívil Ježiša, Ježiš mu povedal: „Súd je v tom, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia milovali väčšmi tmu než svetlo, lebo ich skutky boli zlé.“ (Jn 3,19)

Kto nemá čo skrývať, nemusí sa báť svetla. Kto však chce niečo utajiť, má obavy. Aj dnes sa väčšina zla odohráva v noci alebo za zatvorenými dverami.

Moc tmy je stav človeka, keď sa pre svoje konanie bojí svetla a odhalenia. Poväčšinou s tým máme osobnú skúsenosť. Kto z nás niekedy neurobil niečo, čo by bol najradšej vzal späť? Možno sa nám to aj na chvíľu podarilo „zamiesť pod koberec“, ale riešiť problémy takýmto spôsobom sa nedá celý život.

Vhodnejším riešením je odovzdať svoju minulosť Bohu a začať odznova. Pavol píše ľuďom, ktorí odmietli moc tmy: „Veď všetci ste synmi svetla a synmi dňa. Nepatríme noci ani tme.“ (1Tes 5,5) Ježiš mi ponúka, že vymaže môj nebeský „výpis z registra trestov“, aby bol opäť čistý. Ak prijmem jeho ponuku, prestanem sa báť svetla a odhalenia.

Veľkňazi a starší sa za Ježišom vybrali pod rúškom noci v sprievode ozbrojených mužov. Zreteľne tým dávajú najavo, komu vlastne slúžia. Nie Bohu, ale zlu a diablovi. Nie Stvoriteľovi, ale temným silám.

Moc tmy ohrozuje každého obyvateľa našej planéty. Môžem ju odmietnuť. Ak chcem, môžem žiť pod vládou svetla.