Spomedzi Júdovcov boli medzi nimi: Daniel, Chananja, Míšael a Azarja. Hlavný dvoran ich premenoval: Danielovi dal meno Béltšaccar, Chananjovi Šadrach, Míšaelovi Mešach a Azarjovi Abéd-Nego. Daniel si zaumienil, že sa nepoškvrní kráľovskou stravou ani vínom, ktoré píjaval kráľ. Požiadal hlavného dvorana o dovolenie, aby sa nemusel poškvrňovať. Daniel 1,6-8

Počas vojny sa otec povinne učil nemčinu. Ja som sa od štvrtej triedy učil ruštinu. Dôvod bol jednoduchý – okupanti sa nás pokúšali prevychovať na svoj obraz.
Vtedajšie mená prezrádzali, v akého Boha človek verí. Hebrejské meno Daniel znamená „Boh je môj sudca“. Danielovo nové meno Béltšaccar znamená „strážca skrytých pokladov boha Bála“.
Babylončania sa Židom pokúšali vnútiť svoju vieru, pričom nové mená im mali pripomínať, komu odteraz patria. Mysleli si, že židovský Boh ich zradil, keď dopustil, aby boli porazení.
Daniel sa rozhodol tejto prevýchove vzdorovať tak, že odmietol jesť jedlo zasvätené babylonským božstvám. Bol to spôsob, ako si chcel zachovať nielen svoju vieru, ale aj hrdosť na svoj pôvod.
Aj my čelíme snahe vychovať z nás „Európanov“. Máme sa vzdať nielen tradícií, ale aj toho, čomu sme doteraz verili. Je nám ponúkaná nová „viera“ vznikajúca v hlavách tých, ktorí snívajú o veľkej „Európe“. Príbeh Daniela a jeho priateľov nás učí, aby sme boli obozretní, keď sa nás niekto snaží „vykoreniť“. Hoci sa pritom vždy poukazuje na naše dobro, výsledkom býva väčšinou opak.

Bože, pomôž mi čeliť snahe vychovať zo mňa poslušnú bábku bez tradícií a viery. Pomôž mi, aby som bol verný ako Daniel.