Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešni. List Rimanom 5,8

Kristus nás nemiluje preto, že sme ho prví milovali my. Veď zomrel za nás, „keď sme boli ešte hriešnici“. Nespráva sa k nám tak, ako by sme si to zaslúžili. Neodsudzuje nás, aj keď naše hriechy sú hodné odsúdenia. Rok čo rok má trpezlivosť s našimi slabosťami, s našou neznalosťou, nevďačnosťou a tvrdohlavosťou. Napriek tomu, že často od neho odchádzame, odmietame počuť jeho hlas a zanedbávame jeho slovo, Božia ruka je k nám stále vystretá.
Milosť je Božia priazeň ponúkaná ľuďom, ktorí si ju nezaslúžia. My sme ju nehľadali. Ona bola poslaná, aby vyhľadala nás. Boh má radosť, keď nám môže darovať svoju milosť, a to nie preto, že sme toho hodní, ale preto, že sme úplne nehodní. Robiť si nárok na Božiu milosť môžeme jedine preto, že ju veľmi potrebujeme.
Božia ruka je prostredníctvom Ježiša Krista vystretá celý deň a pozýva hriešnych a padlých. Chce prijať všetkých. Jeho slávou je odpustiť najväčšiemu hriešnikovi. Vezme korisť mocnému, oslobodí zajatého, vytrhne horiace drevo z plameňov. Spustí zlatú reťaz svojej milosti do najväčších hĺbok ľudskej biedy a zdvihne úbohého človeka poškvrneného hriechom. (MH 161; CZ 107)

Veľký Bože, z celého srdca ďakujeme za Tvoju milosť, ktorá je každý deň nová.