Vy však hovoríte: Človek, ktorý by povedal otcovi alebo matke: To, čo by si mal dostať odo mňa, je dar — ten už vraj nemusí ctiť svojho otca. Takto ste zbavili platnosti Božie slovo pre svoju tradíciu. Mat 15,5.6

„A vy prečo prestupujete Božie prikázanie pre svoju tradíciu? Veď Boh povedal: Cti svojho otca aj matku! A: Kto zlorečí otcovi alebo matke, musí zomrieť. Vy však hovoríte: Človek, ktorý by povedal otcovi alebo matke: To, čo by si mal dostať odo mňa, je dar — ten už vraj nemusí ctiť svojho otca. Takto ste zbavili platnosti Božie slovo pre svoju tradíciu.“ (Mat 15,3-6) V čom spočíval problém, o ktorom tu Ježiš hovorí? V Izraeli nemali dôchodkový systém, aký máme my. Rodičia vychovávali svoje deti a keď tie dospeli, rozdelili im majetok. Doma zostal prvorodený syn so svojou rodinou. V porovnaní s ostatnými súrodencami dostal dvojnásobné dedičstvo. Napríklad, keď boli v rodine tri deti, majetok sa rozdelil na šesť dielov. Dva diely dostal prvorodený syn a po jednom ďalší súrodenci a každý rodič.
Prečo? Malo to svoj význam. Prvorodený syn totiž prevzal zodpovednosť postarať sa o rodičov a dochovať ich. Na to mu mal slúžiť podiel, ktorý dostal navyše. Myslím, že spolu s dielmi, ktoré si nechali rodičia, to mohlo pokryť náklady, ktoré boli spojené s touto starostlivosťou.
Na vtedajšiu dobu to bolo veľmi pokrokové riešenie generačného problému. Dane, ktoré boli už aj tak dosť vysoké, sa zbytočne nezvyšovali. Rodičia museli dbať o to, aby si počas aktívneho života zabezpečili na starobu nielen majetok, ale aj dobrý vzťah s deťmi, zvlášť s prvorodeným synom.
Nie každý bol ochotný splniť tento záväzok. Týmto ľuďom vychádzali kňazi v ústrety. Začali učiť, že dar pre chrám je viac než starostlivosť o rodičov. Ak časť dedičstva podaruje dedič na účely chrámu, zbaví sa svojho záväzku. Časť z toho, čo dostal na starostlivosť o rodičov, dal Bohu. Podľa učenia zákonníkov sa v takom prípade rodičia nemajú s prosbou o pomoc obracať na svojho prvorodeného syna, ale na Boha, ktorý spolu s darom prijal aj zodpovednosť za darcových rodičov. Vďaka tejto novej tradícii zarobil dedič aj kňaz. Obaja boli spokojní. Len Boh sa na to pozeral inak. Už prorok Hozeáš prináša Božie dôrazné varovanie: „Lebo milosrdenstvo chcem, a nie obetu, poznanie Boha viac ako spaľované obety.“ (Hoz 6,6) Podobne píše aj prorok Micheáš: „Má Hospodin záľubu v tisícoch baranov a v desaťtisícoch potokov oleja? Mám dať svojho prvorodeného za svoj priestupok, plod svojho tela za svoj hriech? Hospodin ti oznámil, človeče, čo je dobré a čo žiada od teba: len zachovávať právo, milovať láskavosť a v pokore chodiť so svojím Bohom.“ (Mich 6,7.8) Keď Ježiša obvinili, že jeho žiaci nectia tradície otcov, odpovedá v duchu starozmluvných prorokov. Boží zákon kladie nad tradíciu. Zdôrazňuje, že duch zákona je dôležitejší než samotná litera. Konanie v duchu milosrdenstva si Boh cení oveľa viac než bezduché dodržiavanie rituálov.

Pane, pomôž mi dnes zachovávať právo, milovať milosrdenstvo a pritom chodiť s Tebou v pokore bez akejkoľvek pýchy.