Muž z Antiochie, ktorý konvertoval na judaizmus. Neskôr sa stal kresťanom. Bol zvolený za jedného zo siedmich diakonov v Jeruzaleme.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: Skutky 6,1–7

Cirkev v Jeruzaleme prudko rástla. Po čase sa stalo, že apoštoli nestačili riadiť všetky jej aktivity. Boli takí zaneprázdnení hlásaním evanjelia a rôznymi administratívnymi povinnosťami, že niektoré veci ostávali nedokončené. Aspoň tak to vnímali niektoré skupiny v cirkvi. Grécky hovoriace vdovy sa sťažovali, že pri spoločných jedlách nedostávajú spravodlivý podiel a že sa s nimi nezaobchádza tak, ako s aramejsky hovoriacimi vdovami. Nikdy sa nedozvieme, či to bola naozaj pravda alebo sa im to len zdalo. Ale aj zdanie môže vyvolať veľa problémov. Apoštoli sa preto rozhodli vybrať niekoľkých mužov, ktorí sa budú starať o sociálne aspekty služby. Siedmich mužov – Mikuláša a šiestich ďalších – poverili koordináciou sociálnych aktivít cirkvi.

Výber nebol urobený len na základe sociálnych a organizačných schopností. Hľadali mužov „plných múdrosti“ s dobrou povesťou, ktorí boli vedení Svätým Duchom. Navonok sa možno zdalo, že ich práca má prevažne praktický a organizačný charakter, ale apoštoli ju vnímali ako duchovné dielo – rovnako ako svoju prácu. Z tohto dôvodu sa konal obrad, pri ktorom týchto mužov oddelili pre ich poslanie. To isté platí aj pre dnešných mužov a ženy, ktorí sa podobne ako Mikuláš venujú rôznym praktickým veciam v cirkvi. Je to ich duchovné dielo. Oni sami, ale aj ostatní členovia cirkvi, by na to mali vždy pamätať.

Dobrý Bože, pomôž mi nezabúdať na to, že každá práca v cirkvi je duchovné dielo.