Bohatý muž, ktorý si postavil súkromnú svätyňu a nezamestnaného levitu zamestnal ako kňaza. Žil v čase sudcov.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: Sudcov 17 a 18

Keď počujeme meno Micha, väčšina z nás si spomenie na proroka Micheáša. V Biblii však nájdeme ešte jedného muža s podobným menom a o tom chceme dnes hovoriť. Micha žil v hornatej oblasti Efrajima. Rozhodol sa, že si urobí drevenú modlu a pokryje ju striebrom. Postavil si vlastnú svätyňu, do ktorej umiestnil aj niekoľko ďalších modiel. Zohnal si kňazské rúcho. Najprv zamestnal vlastného syna ako kňaza vo svojej svätyni. Keď stretol mladého levitu, ktorý prejavil záujem pracovať pre neho, nahradil ním svojho syna. Micha si myslel, že sa tým Bohu zapáči. Povedal: „Teraz som presvedčený, že Hospodin bude so mnou dobre zaobchádzať, lebo kňazom sa mi stal Léviovec.“ (Sud 17,13)

Michovo náboženstvo bola zmes prvkov, ktoré kopírovali oficiálnu bohoslužbu vo svätyni, a jeho vlastné predstavy. Autor knihy Sudcov to komentuje slovami: „V tom čase v Izraeli nebolo kráľa a každý robil, čo uznal za správne.“ (Sud 17,6)

Ak bola niekedy doba, keď ľudia robili ako Micha, tak je to dnes. Mnohí považujú cirkev za prežitok minulosti, ale o duchovno je stále obrovský záujem. Príliš často sa však stretávame so zmesou autentických kresťanských prvkov a myšlienok, ktoré boli prevzaté z iných zdrojov. To, že to vyhovuje ľuďom, automaticky neznamená, že sa to páči aj Bohu.

Pane, prosím, stále mi pripomínaj, ako chceš, aby som Ti slúžil.