Keď uplynulo osem dní a bolo ho treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako bol počatý v matkinom lone.

Lukáš 2,21

Dlho očakávaný Mesiáš dostal pri narodení meno Ježiš, čo je skratka hebrejského mena Jehošua, ktoré znamená „Jahve zachraňuje“.

V tom čase to bolo bežné hebrejské meno a na svete bolo veľa chlapcov, ktorí sa takto volali. No len o jednom apoštol Pavol neskôr napísal: „Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno nad každé meno, aby sa pri mene Ježiš zohlo každé koleno tých, čo sú na nebi, na zemi aj v podsvetí a aby každý jazyk vyznával na slávu Boha Otca: Ježiš Kristus je Pán.“ (Flp 2,9–11)

Meno Ježiš zmenilo život miliónom ľudí aj celé dejiny. Prví kresťania dokázali svojou vierou a láskou ovplyvniť „svetový poriadok“ pokojnou cestou. Všade, kde žili, spoločnosť sa menila. Otroci získali slobodu. Chudobní dostali prácu, jedlo a tým aj možnosť zmeniť svoje postavenie.

Škoda, že stredoveká cirkev odsunula Ježiša na vedľajšiu koľaj a jeho učenie nahradila zmesou pohanstva a gréckej filozofie. Meno Ježiš stratilo svoju príťažlivosť, krásu a moc, ktorú má vtedy, keď ho nielen vyslovujeme svojimi ústami, ale dovolíme mu, aby menilo naše myslenie a city.

Pavol píše, že každá živá bytosť vo vesmíre sa nakoniec skloní pred Ježišom. Už dnes sa môžem rozhodnúť, či sa pred ním jedného dňa skloním ako pred Spasiteľom alebo ako pred sudcom. On je láska i spravodlivosť súčasne. Len vďaka nemu jedného dňa vo vesmíre opäť zavládne pokoj a mier, ktorý bol narušený hriechom. Ježiš prišiel, aby už dnes naplnil moje srdce pokojom a radosťou zo spasenia. Obe tieto veci môžem získať v jedinečnom mene Ježiš.