Jonatánov syn a vnuk kráľa Saula. Žil okolo roku 1000 pred n. l.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: 2. Samuelova 4,4; 9,1– 13; 16,1–4; 21,1–7

Mefibóšet mal iba päť rokov, keď stratil nielen svojho starého otca Saula, ale aj svojho otca Jonatána. Obaja muži zahynuli v boji pri vrchu Gilboa. Keď sa táto smutná správa dostala k Mefibóšetovi, stala sa ďalšia tragédia. Žena, ktorá sa o neho starala, dostala taký šok, že ho pustila na zem. Mefibóšet bol do konca života mrzákom. Život postihnutého princa sa teda nezačal dobre. Prežil síce masaker, ktorý ukončil život jeho siedmich bratov (2Sam 21,1–7), ale ako potomok kráľa, ktorého porazil konkurent, nemal pred sebou sľubnú budúcnosť.

Čakalo ho však prekvapenie. Dávid pamätal na to, že v minulosti si Boh vyvolil Saula za izraelského kráľa. Sám prejavoval Saulovi vernosť a stal sa dôverným priateľom Jonatána – Saulovho syna a Mefibóšetovho otca. Aj teraz zostal veľkorysý a rozkázal vyhľadať zmrzačeného princa a privítal ho vo svojom paláci.

Mefibóšet sa presvedčil, že existujú ľudia, pre ktorých majú staré priateľstvá a sľuby veľkú hodnotu. Je skvelé, že to na vlastnej koži zažil. Dávidov príklad nás inšpiruje vážiť si staré priateľstvá a sľuby, ktoré sme dali.

Drahý Bože, daj nám zažiť to, čo zažil Mefibóšet – že vždy sa nájdu ľudia, ktorí si vážia staré priateľstvá.