Keď sa Mefibóšet, Jonatánov syn a Saulov vnuk, dostavil k Dávidovi, padol na tvár a poklonil sa. Dávid mu povedal:„Neboj sa! Pre tvojho otca Jonatána ti chcem preukázať láskavosť. Vrátim ti všetky pozemky po tvojom starom otcovi Saulovi a budeš sa trvalo stravovať pri mojom stole.“

2Sam 9,7

Dávid v zmluve s Jonatánom sľúbil, že k Saulovým potomkom bude milosrdný, ak ho nebudú znepokojovať jeho nepriatelia. Keď už žil v pokoji a v mieri, spomenul si na túto zmluvu a spýtal sa: „Ostal ešte niekto z domu Saulovho, aby som mu kvôli Jonatánovi preukázal láskavosť?“ (2Sam 9,1) Povedali mu o Jonatánovom synovi Mefibóšetovi, ktorý bol od detstva ochrnutý na nohy. V boji pri Jezreeli, kde Filištínci porazili Saula, snažila sa pestúnka tohto dieťaťa ujsť, pričom jej dieťa spadlo a doživotne zostalo zmrzačené. Keď sa o tom Dávid dozvedel, pozval mladíka na kráľovský dvor a veľmi láskavo ho prijal. Na obživu jeho rodiny mu pridelil Saulov súkromný majetok. Jonatánov syn bol stálym kráľovým hosťom a denne sedával pri kráľovskom stole. Dávidovi nepriatelia sa snažili Mefibóšeta nahovoriť, aby v Dávidovi videl uchvátiteľa trónu; no láskavé a prívetivé prijatie na kráľovskom dvore a Dávidova trvalá vľúdnosť si získali mladíkovo srdce. Dôverivo sa primkol ku kráľovi a podobne ako jeho otec Jonatán aj Mefibóšet cítil, že má rovnaké záujmy ako kráľ, ktorého vyvolil Boh. (PP 540.541; PP 712–714)

Milostivý Bože, ďakujeme, že nás motivuješ, aby sme preukazovali láskavosť.