Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich zožiera hrdza a mole a kde zlodeji vnikajú a kradnú. Zhromažďujte si poklady v nebi, kde ich nezožiera ani hrdza, ani moľ, a kde zlodeji nevnikajú a nekradnú. Veď kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. Matúš 6,19–21

Za cisára Décia vtrhol vládny prefekt s ozbrojeným sprievodom na bohoslužbu kresťanov. Reval na nich, aby mu ukázali a odovzdali svoje poklady. Očakával veľké bohatstvo. Jeden z diakonov zboru ho zaviedol do inej miestnosti a povedal: „Toto sú poklady našej cirkvi.“ V tej miestnosti sedeli siroty, vdovy, chudobní, núdzni…
Ježiš dôrazne upozorňuje, že v živote existujú dôležitejšie veci, než akékoľvek bezmyšlienkovité, prázdne hromadenie čohokoľvek. Nehovorí, aby sme sa zbavili úplne všetkého, čo máme, nezakazuje nám sporiť, zarábať či investovať. Radí však, nech si radšej ukladáme poklady v nebi, nie na zemi. Nebo je obrazom zázemia, ale nie je úložiskom našich zásluh. Poklad ukrytý v nebi môže byť to, o čom vie len Boh, čo neocenia ostatní, no Boh áno.
Poklad v nebi nie je chápaný ako niečo, čo si vyzdvihneme až po vzkriesení, ale niečo, čo už teraz ovplyvňuje našu životnú orientáciu. Ján Noha napísal: „Kto žije iba pre seba, ukráti iných o seba, ukráti seba o iných, zakrpatie a zahynie.“
Zhromažďovanie pokladu v nebi je aj o tom, byť bližšie k Bohu a byť bližšie k ľuďom.

Môj Pane, prosím, nech si aj dnes uvedomujem, že jedinou istotou si Ty a že na tomto svete nežijem len ja.

Vít Vurst