Mária vzala libru veľmi drahej pravej nardovej myrhy, pomazala Ježišovi nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi. A dom sa naplnil vôňou myrhy. Evanjelium podľa Jána 12,3

Mária počula Ježiša hovoriť o jeho blížiacej sa smrti a vo svojej hlbokej láske, no i zármutku, chcela mu prejaviť svoju úctu. Za cenu osobnej obete kúpila alabastrovú nádobu „vzácneho nardového oleja“, aby mu pomazala telo…
Mária prejavom svojej lásky vo chvíli, keď si jej oddanosť Spasiteľ uvedomoval ho pomazala „na pohreb“. Do tiesnivých chvíľ veľkého utrpenia šiel so spomienkou na tento skutok ako závdavok lásky, ktorú mu jeho vykúpení budú preukazovať večne.
Mnohí ľudia nosia svoje vzácne dary mŕtvym. Keď stoja nad chladným, nehybným telom, nešetria láskavými slovami, oplývajú nehou, uznaním a oddanosťou, hoci mŕtvy už nevidí ani nepočuje. Ako príjemne mohli tieto prejavy znieť vtedy, keď ich unavený človek veľmi potreboval a keď ich ucho mohlo počuť a srdce precítiť!
Mária nechápala plný dosah svojho láskyplného skutku. Nemohla odpovedať svojim žalobcom. Nevedela vysvetliť, prečo sa práve pri tejto príležitosti rozhodla pomazať Ježiša. Konala pod vplyvom Ducha Svätého a poslušne sa podriadila jeho vnuknutiu. A vnuknutie nedáva vysvetlenie. Jeho neviditeľná prítomnosť oslovuje myseľ i dušu a srdce nabáda k činu. (DA 559.560; TV 386-388)

Milostivý Bože, aj my chceme byť citliví na vnuknutie Tvojho Ducha. Pomôž nám podľa toho aj konať.