Ja však chcem hľadieť na Hospodina, čakať budem na Boha svojej spásy. Môj Boh ma vypočuje. Micheáš 7,7

Na koho sa dnes môžeme spoľahnúť? Na svojich rodičov, deti alebo príbuzných? Na životného partnera? Na priateľov a kamarátov? Na úradníkov, sudcov a mocných ľudí našej krajiny? Na sestry a bratov zo zboru? Micheáš premýšľa o ľuďoch okolo seba a zisťuje, že sa nemôže spoľahnúť na nikoho. Dokonca ani na veriacich ľudí. Je to tragédia. Aj najbližšie ľudské vzťahy sú narušené.
Micheáš to však nevzdáva. Uvedomuje si, že je tu predsa len niekto, na koho sa spoľahnúť môže. Vzhliada k Pánovi, čaká na Boha, ktorý ho zachráni. Najviac sa mi páči záver textu. Micheáš s istotou tvrdí, že ho Boh vypočuje. Nie je to želanie ani túžba, ale istota. Má istotu, že na neho bude Boh pamätať. Vôbec o Ňom nepochybuje. Je si Hospodinom absolútne istý.
Aký budeme mať dnes deň? Bude dobrý alebo zlý? Budeme dnes so všetkými vychádzať? Ťažko sa to predvída, však? Čo tak – jednoducho sa spoľahnúť na Hospodina?
Micheáš prežíval ťažké chvíle a napriek tomu mal riešenie. Skúsme nasledovať jeho príklad a verme Pánovi. A aj keby nám dnes všetci hádzali polená pod nohy, nezabudnime, že je tu ešte Boh, ktorý je na našej strane. V Ňom majme istotu.

Pane, odovzdávam dnešný deň do Tvojich rúk. Mám istotu, že si so mnou a za to som Ti veľmi vďačný.

Jan Havelka