Veď čo zostáva človeku z celej jeho námahy a zhonu, ktorými sa umáral pod slnkom, keď každý jeho deň je boľavou ranou a mrzutosť je jeho zamestnaním, ba ani v noci si jeho srdce neodpočinie? Aj toto je márnosť. Kazateľ 2,22.23

V období, keď ste si u nás museli vystáť dlhý rad na to, aby ste si kúpili televíziu, sa raz v autobuse chválil jeden kamarát druhému, že má farebnú televíziu aj na WC.
Nielen súčasný človek je zameraný na zisk a zháňanie toho, po čom akoby slepo prahol. Stretáva sa s tým aj Šalamún, keďže chce nájsť skutočný zmysel života bez toho, aby v ňom figuroval Stvoriteľ. Napriek tomu, že vyskúšal všetko, čo vyzeralo aspoň trošku nádejne, nenechádza svoj pokoj ani zmysel života..
Šalamún musí nakoniec o všetkom, v čom hľadal nejaký zmysel a čo pri svojom hľadaní podnikal, sklamane vyhlásiť: „Márnosť márností, všetko je márnosť.“ (Kaz 1,2)
Jedným z problémov súčasnosti sú ľudia bez domova. Ešte nedávno žili normálnym životom, no zrazu sa niečo zvrtlo a oni to vzdali. Stratili vieru, že to má nejaký zmysel. Dnes sú na ulici a odmietajú ponuky pomoci, ktoré by im umožnili vrátiť sa do normálneho života.
Vďaka spolupráci s organizáciou ADRA som strávil s bezdomovcami skutočne veľa času. Musím priznať, že som im ich zvláštnu slobodu niekedy závidel. Zatiaľ čo mňa „naháňal“ čas, oni ho mali na rozdávanie…

Bože, všetko okolo mňa je dočasné. Mladosť, sila, sláva i majetok – všetko sa raz skončí. Som veľmi rád, že Ty si večný – a večnosť si pripravil aj pre mňa.