Keď vystúpil z lode a videl veľký zástup ľudí, prišlo mu ich ľúto a uzdravoval ich chorých. Mat 14,14

Včera sme sa s Ježišom rozlúčili vo chvíli, keď sa odplavil na pusté miesto, aby mohol osamote trúchliť nad smrťou Jána Krstiteľa. Jeho vnútro bolo plné bolesti zo straty priateľa. „Keď to Ježiš počul, odišiel na lodi a utiahol sa do ústrania na osamelé miesto. Zástupy sa o tom dopočuli a z miest išli pešo za ním. Keď vystúpil z lode a videl veľký zástup ľudí, prišlo mu ich ľúto a uzdravoval ich chorých.“ (Mat 14,13.14) Je dobré, ak si nájdeme čas na to, aby sme sa vyrovnali so smrťou niekoho blízkeho. Každý môže dosiahnuť tento cieľ iným spôsobom. Niekomu pomáha samota, iný naopak potrebuje spoločnosť priateľov, ktorým môže vyliať svoje boľavé srdce.
Poznám ľudí, ktorí potrebujú v takejto situácii nejakú činnosť. Môj brat Pavol zomrel po ročnom zápase s nádorom v mozgu. V posledných dňoch jeho života sme si všetci uvedomovali, že sa blíži jeho smrť.
Keď som sa o päť rokov neskôr rozprával s jeho manželkou, priznala, že po Pavlovej smrti vyhľadávala prácu. Čím bola namáhavejšia, tým to bolo lepšie, pretože večer mohla vďaka únave zaspať.
Myslela si, že takto vyrieši problém bolesti, ktorú jej spôsobila manželova smrť. Dlho sa zdalo, že je všetko v poriadku, ale po niekoľkých rokoch ju ťažká práca vyčerpala do takej miery, že jej telo odmietalo ďalšiu námahu. Odkladaný problém s prijatím Pavlovej smrti znovu vyplával na povrch.
Ježiš neprekonáva svoju bolesť zo straty priateľa tým, že začne viac pracovať. Keď vidí zástup ľudí, z ktorých sú kvôli chorobe mnohí na pokraji smrti, je mu jasné, že potrebujú jeho pomoc. Jánovi Krstiteľovi už jeho ľútosť nepomôže. Ľuďom v zástupe však pomôcť môže.
Boh nie je bezcitná bytosť, ktorej sú naše problémy a trápenia ľahostajné. Naopak. Boh je láska. Preto mu nie je jedno, keď vidí, ako sa tento cit na našej planéte postupne vytráca. Ježiš varuje: „Vtedy sa mnohí pohoršia, budú sa navzájom udávať a nenávidieť. Povstane aj mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých. A pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska.“ (Mat 24,10-12) Boh je naplnený súcitom. Ježiš je taký istý, aký bol v dňoch proroka Jonáša, ktorému v závere jeho príbehu hovorí: „Tebe je ľúto ricínovníka, pri ktorom si sa nenamáhal a ktorý si nepestoval, ktorý za noc vyrástol a za noc zahynul. Mne zasa nemá byť ľúto Ninive, veľkého mesta, v ktorom je viac ako stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia rozlíšiť pravú a ľavú ruku, a mnoho dobytka?“ (Jon 4,10.11) Nie je možné byť kresťanom a pritom žiť tak, akoby sa nás problémy okolitého sveta netýkali. Preto cirkvi zakladajú občianske združenia, ako sú napríklad ADRA či Charita, vďaka ktorým môžeme pomáhať ľuďom, ktorí sú na tom horšie ako my. Tým vlastne pomáhame aj sami sebe. Keď vidíme nešťastie iných, to naše sa nám zdá menšie.

Pane, chcem Ti dnes odovzdať všetky svoje trápenia a bolesti, ktoré mi spôsobila strata tých, ktorých som mal rád. Pomôž mi vidieť utrpenie ľudí, ktorých by moja účasť a pomoc mohla povzbudiť.