Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otec, zhrešil som proti nebu aj proti tebe. Nie som viac hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov. Evanjelium podľa Lukáša 15,18.19

Prinajmenšom časť teológie strateného syna je správna. Skutočne nie je hoden nazývať sa synom. Jeho vzbura sa začala príkazom, aby mu otec dal jeho diel dedičstva. „Chcem svoj diel, teraz, dedo. Nemôžem čakať večnosť, kým zomrieš. Mám predsa svoj život. Chcem sa realizovať, kým som mladý. Tak to vyklop, aj tak si to so sebou nevezmeš do hrobu.“
„Milé“ dieťa, však. Presne také, aké by nikto z nás nechcel mať. Neúctivé a sebecké.
Jeho prianie sa mu splnilo. Prišlo rozptýlenie v podobe užívania návykových látok, sexu a rôznych iných rozkoší tohto sveta. Kým mal peniaze, ktoré mu umožňovali žiť takýmto životom, otec mu vôbec nechýbal. Spomenul si naňho až vtedy, keď bol zúfalý. Nepociťoval silu lásky, len silu zúfalstva. Naozaj si nezaslúži, aby sa volal jeho synom. Aspoň je ochotný priznať si to.
Pravdu má aj v ďalšej veci. „Zhrešil som proti nebu i proti tebe.“ Hriechu sa nedopúšťame len voči iným ľuďom, primárne hrešíme proti Bohu, nášmu Otcovi. Dávid vyjadril túto pravdu po vlastnej skúsenosti s „ďalekou krajinou“, keď scudzoložil s Batšebou a zavraždil Uriáša, aby zakryl stopy. Nakoniec v pokání volá k Bohu: „Proti tebe samému som zhrešil.“ (Žalm 51,6)
Dosiaľ má mladší syn dobrú teológiu. Potom však schádza z cesty. „Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov,“ znie jeho prosba.
Aby sme porozumeli dôsledkom tejto žiadosti, musíme vedieť, že v prosperujúcom hospodárstve tých čias existovali tri úrovne postavenia mladých mužov. Na vrchole sociálneho rebríčka boli synovia, ktorí mali práva a privilégiá, ako nikto iný. Okrem toho boli dedičmi. Mladší syn vedel, že túto pozíciu stratil.
Potom to boli otroci. Aj tí mali určité istoty. Rodina ich totiž vlastnila, a tak patrili k domácnosti. Úplne na spodku rebríčka boli nájomní pracovníci. Jeden deň tu, druhý inde. Záviselo to od toho, kde potrebovali robotníkov. Bolo to najvratkejšie a najneistejšie postavenie. Syn chce vlastne poprosiť otca, aby mu dal to, čo si zaslúži. Zrejme túži odpracovať si svoju cestu naspäť do priazne rodiny. Tým, že prijme najhoršiu pozíciu, možno sa mu po rokoch tvrdej práce podarí zaslúžiť si opäť synovstvo.
V tomto prístupe „spasenia zo skutkov“ syn ukazuje, že Otcovi vôbec nerozumie.