A deň čo deň učil v chráme. No veľkňazi, zákonníci a vodcovia ľudu sa ho usilovali zahubiť. Nevedeli však, čo robiť, lebo všetok ľud na ňom lipol a počúval ho.

Lukáš 19,47.48

Keď čítam evanjeliá, často premýšľam o tom, v čom spočívalo tajomstvo Ježišových kázaní. Nemal vzdelanie a nebol bohatý. Bol len obyčajným tesárom – a predsa za ním šli zástupy ľudí, aby ho počúvali.

Nemáme zaznamenané žiadne jeho kázanie. Vtedy neboli kamery ani diktafóny. Máme len správu evanjelistov, ktorí sa snažili zachytiť tie najdôležitejšie myšlienky. Najviac sa im to pravdepodobne podarilo z Ježišovho „Kázania na vrchu“.

Z toho, čo vieme, je zrejmé, že Ježiš ľuďom nelichotí. Hovorí otvorene. Kritizuje ich hriechy a vyzýva ich k zmene životného štýlu. Nebojí sa hovoriť ani o súde. Je zaujímavé, že ľudia v tom všetkom cítia jeho lásku.

Z toho, čo počujú, je im jasné, že Ježiš ich nechce kritizovať, aby sám vyzeral lepšie, ako to robili kňazi. Ježiš poukazuje na zlo a hriech, a zároveň ukazuje na Boha, ktorý má moc všetko zmeniť.

V zástupe, ktorý Ježiša počúval, boli aj veľkňazi a zákonníci. Aj oni „lipli“ na Ježišovi. Avšak z úplne iného dôvodu. Sledovali každé jeho slovo, pretože hľadali zámienku, z čoho by ho mohli obviniť. Žiarlili na jeho úspech a chceli sa ho zbaviť. Nepáčilo sa im, že dáva nádej hriešnikom, čím znižuje ich moc a vplyv.

Ľudia „lipli“ na Ježišovi, pretože v jeho slovách cítili nádej na novú šancu. Bolo to niečo, čo im u zákonníkov vždy chýbalo. Preto šlo za Ježišom toľko ľudí.