Vtedy sa zhromaždili všetci starší Izraela a povedali mu: „Ustanov nám kráľa, ktorý by nás spravoval, ako to majú všetky národy.“ Samuelovi sa to však nepáčilo. Hospodin mu povedal: „Poslúchni ľud vo všetkom, čo si žiada. Keď ma nechcú za kráľa, nepohrdli tebou, ale mnou.“

1Sam 8,5–7

V Izraeli sa vládlo v Božom mene a Božou mocou. Úlohou Mojžiša, sedemdesiatich starších predstaviteľov, jeho kniežat a sudcov bolo dbať o to, aby sa v živote národa uplatňovali Božie zákony. Nikto z nich však nemal nijaké právo vydávať národu zákony nové.

Hospodin predvídal, že Izrael bude chcieť kráľa, ale nesúhlasil s nijakou zmenou zásad, na ktorých spočíval štát. Kráľ mal zastupovať Najvyššieho. Hospodina mali uznávať za hlavu národa a jeho zákon mal platiť ako zvrchovaný zákon krajiny.

Saul neobstál v skúške viery, keď sa ocitol v tiesnivej situácii v Gilgále a keď znevážil Božiu službu. Hospodin však tieto chyby nepokladal za nenapraviteľné a dal mu ešte príležitosť, aby sa naučil bezpodmienečne veriť Božiemu slovu a poslúchať Božie príkazy. Keď sa však rozhodol konať nezávisle od Boha, Hospodin už nemohol byť jeho vodcom. Preto Boh povolal na trón „muža podľa svojho srdca“ (1Sam 13,14), muža, ktorý tiež nebol bez povahových nedostatkov, no predsa muža, ktorý bude dôverovať Bohu a dá sa viesť Božím duchom; muža, ktorý, keď zhreší, bude sa kajať a urobí nápravu. (PP 456.482; PP 603.636)

Veľký Bože, Ty si Pán pánov a Kráľ kráľov. Buď aj naším Pánom a Kráľom.