Adam opäť poznal svoju ženu. Porodila syna a dala mu meno Šét, lebo povedala: Boh mi dal iného potomka namiesto Ábela, ktorého zabil Kain. Prvá kniha Mojžišova 4,25

Strata dieťaťa je pre rodičov veľmi bolestivá a stresujúca skúsenosť, a to najmä pre ženu. Spomína totiž na pocity, ktoré prežívala, keď svoje dieťa nosila pod srdcom, a tým ešte viac jatrí svoje rany.
Adam s Evou museli mať v tom čase už veľa detí. Vďaka tomu, že žili v prostredí, ktoré bolo vhodné pre ich zdravie, a ich genetický fond ešte nebol narušený nesprávnym životným štýlom, mohli mať deti aj v pomerne vysokom veku.
Práve v čase, keď Kain po vražde svojho brata spolu so sestrou odišli do kraja, kde na nich nikto nebude ukazovať prstom, narodil sa Eve ďalší syn. Meno, ktoré mu dáva, vyjadruje, že ho vníma ako liek na svoju boľavú dušu. Tento „do lona vložený“ syn má vyplniť prázdnotu, ktorá vznikla stratou Ábela. A tak Eva znovu prežíva nádherný čas materstva, ktoré jej pomáha lepšie znášať bolesť spôsobenú Kainovým činom.
V súvislosti s týmto príbehom sa mi vybavujú situácie, keď Boh zaceľoval prázdnotu v mojom vnútri, ktorá sa objavila zakaždým, keď som stratil niekoho blízkeho alebo keď som sa sťahoval a ťažko prežíval lúčenie s priateľmi.
Stvoriteľ ma dobre pozná. Ak mu dovolím, nájde liek na moju boľavú dušu. On sám denne stráca množstvo svojich „detí“, a preto rozumie bolesti, ktorú prežívam.

Bože, vieš o každej mojej bolesti. Viem, že so mnou súcitíš aj plačeš. Som rád, že si lekárom mojej duše.