Ale čo je vnútri, rozdajte ako almužnu a všetko vám bude čisté.

Lukáš 11,41

Keď sa farizej pýta, ako to, že Ježiš nerešpektuje tradície otcov a sadne si k stolu bez obradného umytia rúk, Ježiš mu odpovie, že vnútorná čistota je dôležitejšia ako čistota, ktorú vidí naše okolie.

Potom povie niečo, čím chce nastaviť zrkadlo všetkým na hostine prítomným bohatým ľuďom, ktorí sa cítili byť lepší ako chudobní. Vyzýva ich, aby jedného dňa vyšli medzi bezdomovcov a pripravili švédske stoly pre tých, ktorí obvykle večer nevedia, kedy budú mať opäť možnosť najesť sa.

Keď sa ocitneme medzi chudobnými, ktorým chutí aj to, čo skončilo v odpadkovom koši, mnohé skutočnosti vidíme v úplne inom svetle. Zatiaľ čo my sa trápime, že sme zjedli jogurt, ktorému sa včera skončil dátum spotreby, chudobný poďakuje Bohu, že sa mohol najesť.

Naša generácia možno nie je zviazaná starými tradíciami, ako to bolo v prípade farizejov a zákonníkov. Nerešpektujeme ich a máme pocit, že vďaka tomu sme pokrokoví. Možno nás však zväzuje túžba mať sa lepšie a žiť na úrovni. Mať luxusný dom, super auto a mnoho ďalších „vymožeností“ modernej doby. Ak dovolíme, aby nás ovládol konzum, náš život sa zmení na živorenie.

Ježiš nás posiela medzi chudobných, ktorí sú často šťastnejší ako väčšina zbohatlíkov. Chce nám nastaviť zrkadlo a pomôcť nám prehodnotiť naše životné priority. Na prvom mieste nemá byť radosť z toho, koľko veľa máme. Ježiš nás chce naučiť radovať sa s „chudobnými“ z toho, že sa s nimi môžeme podeliť.