Tretí syn Jákoba a Ley.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: 1. Mojžišova 29,34; 46,11; 49,5–7; 4. Mojžišova 8,5–26; 18,23–32

Keď Jákob tesne pred smrťou požehnával svojich synov, o Lévim nepovedal veľa pozitívnych vecí. Prečo? Bolo to, ako sa zachoval Lévi, keď spolu so svojím bratom Šimeónom vyvraždili všetkých mužov zo Sichemu, aby sa pomstili za znásilnenie ich sestry Díny, až také odporné? Keď Jákob požehnával svojich synov, okomentoval to takto: „Šimeón a Lévi sú bratia, ich zbrane sú nástroje násilia… Rozdelím ich v Jákobovi a rozptýlim v Izraeli.“ (1Moj 49,5–7)

Posledné Jákobove slová o Lévim sa naplnili, ale inak, ako si to predstavoval. Keď po odchode Izraela z Egypta dal Boh pokyny na stavbu svätostánku a obrady v ňom, vybral si potomkov Léviho – levitov, aby sa starali o svätyňu a všetko, čo s ňou súviselo. Nedostali žiadne územie z krajiny Kanaán ako ostatné kmene, ale mali žiť rozptýlení po celej krajine. Ich existencia však nebola ohrozená, pretože Boh určil, že zvyšných jedenásť kmeňov má levitom dávať desať percent zo svojich príjmov.

To, že Lévi mal sklony k násilnému správaniu, nebol dôvod, aby Boh stále obviňoval jeho potomkov za to, čo urobil ich praotec. O tom, či Boh povolá ľudí do svojej služby, nerozhoduje ich pôvod. Práve naopak. V Ježišovom rodokmeni nájdeme mužov a ženy s veľmi pochybnou povesťou. To, či nás Boh môže použiť, závisí len od toho, kto sme a kým chceme byť, nie od toho, kto boli naši predkovia.

Pane, ďakujeme Ti, že hľadíš na naše srdce, nie na náš rodokmeň.