Čo myslíte? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal: Syn môj, choď dnes pracovať do vinice. Ale ten mu odpovedal: Nechce sa mi. Neskôr to však oľutoval a šiel. Prišiel teda k druhému a povedal to isté. Ten síce odpovedal: Idem, pane, ale nešiel. Kto z tých dvoch splnil otcovu vôľu? Povedali: Prvý. Ježiš im odpovedal: Amen, hovorím vám, že colníci a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo Ján k vám prišiel cestou spravodlivosti, no neuverili ste mu, ale colníci a neviestky mu uverili. Vy ste to videli, ale ani potom ste neprejavili ľútosť a neuverili ste mu. Mat 21,28-32

Veľkňazi a starší sa snažia chytiť Ježiša do pasce. Nakoniec v nej skončia sami. Nedokážu odpovedať na jeho otázku, akou mocou konal Ján Krstiteľ.
Ježiš hovorí, že ak nechcú odpovedať oni, neodpovie ani on. Je veľmi pravdepodobné, že v tej chvíli si izraelskí duchovní vodcovia vydýchli. Potom Ježiš začal rozprávať príbeh: „Čo myslíte? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal: Syn môj, choď dnes pracovať do vinice. Ale ten mu odpovedal: Nechce sa mi. Neskôr to však oľutoval a šiel. Prišiel teda k druhému a povedal to isté. Ten síce odpovedal: Idem, pane, ale nešiel. Kto z tých dvoch splnil otcovu vôľu? Povedali: Prvý. Ježiš im odpovedal: Amen, hovorím vám, že colníci a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo Ján k vám prišiel cestou spravodlivosti, no neuverili ste mu, ale colníci a neviestky mu uverili. Vy ste to videli, ale ani potom ste neprejavili ľútosť a neuverili ste mu.“ (Mat 21,28-32) S blížiacou sa smrťou je Ježiš v diskusiách s veľkňazmi, staršími, farizejmi a saducejmi stále tvrdší. Diplomacia ide bokom. Celkom priamo odhaľuje, čo je v ich vnútri. Vie totiž čítať aj ich myšlienky. Pred ním neutaja, že dobre vedia, v akej moci vyzýval Ján Krstiteľ národ na pokánie. Nezataja, že je im jasné Jánovo poverenie Bohom.
Vedia aj to, že Ježiš je Mesiáš. Len to nechcú priznať. Radšej plánujú jeho vraždu, ako by verejne vyznali, že je Božím Synom. Preto im Ježiš rozpráva príbeh. Chce, aby si uvedomili, že svojho Boha neprekabátia. Dostať sa do neba im nepomôžu ani ich obratné ústa. Božie kráľovstvo nie je pre tých, ktorí sľubujú, ale pre tých, ktorí splnia to, čo sľúbili. Jeden syn si uvedomil, že nekonal správne, keď odmietol otcovo pozvanie pracovať. Rozhodol sa napraviť to a vybral sa na otcovo pole. Najprv chcel pracovať, potom mal v pláne porozprávať sa so svojím otcom.
Tento príbeh bol určený veľkňazom a starším, ktorých obľúbeným koníčkom boli duchovné rozpravy. Kto v diskusiách získal prevahu, tešil sa výnimočnej úcte do chvíle, kým ho v tejto disciplíne neporazil niekto iný.
Podľa čoho posudzuje Ježiš našu zbožnosť? Všetci dobre poznáme jeho slová: „Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, prišiel som ako cudzinec a prichýlili ste ma, bol som nahý a priodeli ste ma, bol som chorý a navštívili ste ma, bol som vo väzení a prišli ste za mnou.“ (Mat 25,35.36) Ľudia, ktorí namiesto dlhých diskusií radšej pomáhajú núdznym, budú jedného dňa počuť z Ježišových úst slová: „Potom kráľ povie tým po pravici: Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je vám pripravené od založenia sveta.“ (Mat 25,34)

Pane Ježišu, veľmi si prajem, aby som raz bol medzi tými, ktorých pozveš do svojho kráľovstva. Daj mi lásku a schopnosť vidieť potreby ľudí v mojom okolí. Daj mi odvahu ponúknuť im pomoc. Chcem v nich vidieť Teba.