Zavolali si Lóta a pýtali sa ho: Kde sú tí muži, čo tejto noci prišli k tebe? Vyveď nám ich, aby sme s nimi obcovali. Prvá kniha Mojžišova 19,5

Nie je to tak dávno, čo Indiou otriasol prípad hromadného znásilnenia mladej študentky, ktorá zomrela na následky toho, čo prežila. Je smutné, že páchatelia to považovali za hru.
Dav v Sodome sa dožaduje možnosti „poznať“ Lótovu návštevu. Nejde o spoločenskú konverzáciu, tento pojem sme si už ozrejmovali skôr. Pokiaľ by to Lót dovolil, čakalo by hostí podobné utrpenie, aké prežila indická študentka – hromadné znásilnenie a smrť.
Táto príhoda nám umožňuje pochopiť, aká situácia sa odohrávala v Sodome a Gomore. Obe mestá zničil „oheň z neba“, no po Sodome nám predsa len zostala malá spomienka ako memento týchto strašných činov. A tak sa aj v súčasnosti niektorým ľuďom pre ich sexuálnu úchylku hovorí „sodomčania“.
Lót sa zachoval ako správny hostiteľ a svoju návštevu rozvášnenému davu nevydal. Práve jeho hostia zabránili ďalšiemu smilstvu a zverstvám. Súčasne to bolo posledné Stvoriteľovo varovanie. Obyvatelia Sodomy a Gomory sa mohli pozrieť do zrkadla a spoznať svoj stav, mohli zmeniť svoj osud, ale im to ani nenapadlo.
Správanie podobné tomu v Sodome ukazuje na stav dnešnej spoločnosti. Tento predtým trestný čin sa dnes toleruje a mnohí ho považujú za normálnu vec. Preto je namieste položiť si otázku, či nás nečaká rovnaký osud ako Sodomu a Gomoru?

Bože, občas nám nastavuješ zrkadlo. Daj nám odvahu pozrieť sa doň a začať so zmenou tam, kde je to nevyhnutné.