Dôveruj celým svojím srdcom Pánovi a nespoliehaj sa na svoj um! Na všetkých svojich cestách mysli na neho a on ti bude rovnať chodníky. Príslovie 3,5.6

Dieťa sa začína učiť dôverovať už vo veľmi mladom veku – od chvíle, keď malé dievčatko drží ruku svojho otca kráčajúc po ulici a vie, že ju chráni pevným zovretím dlane. Keď otec povie svojmu synovi, aby skočil zo stromu, ten malý chlapec sa naučí „dôverovať“, keď skočí do náručia svojho otca. A keď je jeho dcéra zlomená, lebo jej priateľ sa s ňou rozišiel, vrúcne objatie otca, ktorému dôveruje, je pre ňu útočiskom. Dôvera je „naučená“ a „získaná“. Keby malý chlapec padol, pretože ho otec nezachytil, všetka dôvera by bola stratená. Tento otec si získal dôveru svojho syna, keď ho ukryl do náručia lásky! Tak je to aj s naším nebeským Otcom. Boh si „získava“ našu dôveru! Môžeme s ním zdieľať detaily zo svojho života a vedieť, že On nielen počúva, ale sa o nás aj stará! Môžeme mu dôverovať, že odpovie na každú našu modlitbu s ohľadom na náš najlepší záujem. Vieme, že Boh nás ochraňuje, preto sa každé ráno môžeme prebudiť s vedomím vďačnosti za život a mnohé požehnania. V Žalme 34,9 je napísané: „Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán; šťastný človek, čo sa utieka k nemu.“ Venujte viac času rozhovorom s Bohom a s každou zodpovedanou modlitbou bude rásť vaša dôvera. Keď prídu búrky života – áno, už aj prišli – budete lepšie vybavení na zvládnutie všetkého, čo vám príde do cesty. Úplná dôvera v Boha vám umožní bez strachu sa obrátiť na Neho a zvolať: „Otče, pomôž mi! Drž ma v náručí svojej lásky!“ A pretože ste si budovali hlbokú a trvalú dôveru v Boha, môžete žiť každý deň s absolútnou istotou, že pevne držíte jeho ruku – a to aj dnes!
„Pán je moja pomoc a môj ochranca. V neho dúfalo moje srdce a prišla mi pomoc; zaplesalo moje srdce a za to mu spevom ďakujem.“ (Žalmy 28,7)