Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska. Veď nič z toho, čo je vo svete – žiadostivosť tela, žiadostivosť očí a vystatovanie sa blahobytom –, nie je z Otca, ale zo sveta. A svet sa pomíňa aj so svojou žiadostivosťou. Kto však plní Božiu vôľu, zostáva naveky. 1. Jánova 2,15–17

Už od malička som počúval jeden z najkrajších textov v Biblii, ktorý vyjadruje veľkosť Božej lásky k nám, hriešnym ľuďom: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život“(Jn 3,16). Preto ma potom prekvapilo, keď ten istý apoštol Ján, ktorý napísal tieto Ježišove slová vo svojom evanjeliu, o niečo neskôr v liste adresovanom svojim priateľom napíše: „Nemilujte svet ani to, čo je vo svete“ (1Jn 2,15). Jeden pisateľ, rovnaké slovo, rozdielna myšlienka?
Až ďalšie pozorné čítanie mi ukázalo, že nejde o rozpor. Podľa prvého textu má náš Boh totiž rád nás všetkých, ktorí na tomto svete žijeme. Záleží mu na nás a chce, aby sme boli šťastní. Práve preto „nenávidí“ všetko to, čo nám život ničí, čo nám berie radosť a ozajstné šťastie. A to chce naučiť aj nás: odmietať všetko zlé, čo ničí ľudské životy, a napriek tomu mať záujem a milovať aj ostatných hriešnych ľudí, pretože ich má rád aj On.

Viem, Pane Bože, že mám niekedy v živote rád veci, ktoré mi ubližujú a vzďaľujú ma od Teba aj od druhých. Nauč ma ich, prosím, neznášať, a naopak mať rád druhých ľudí, ako to robíš aj Ty.

Oldřich Svoboda