Domorodci sa k nám správali neobyčajne láskavo. Rozložili oheň a všetkých nás prijali, lebo začalo pršať a bolo chladno. Skutky apoštolov 28,2

Apoštol Pavol sa ocitá na ostrove Malte. Loď, ktorá ho prevážala do Ríma, za búrky stroskotala. Boh už dopredu ukázal, že ani jeden pasažier sa neutopí. Tým Pavla zachránil. Veliteľ väzenskej eskorty chcel totiž všetkých prevážaných väzňov popraviť, aby náhodou neutiekli.
Zrazu majú opäť pevnú pôdu pod nohami, môžu sa spamätať z morskej choroby. Búrka ďalej zúri, a pretože všetko sa deje v zimnom období, čoskoro ich začína trápiť chlad.
V tej chvíli sa objavia miestni obyvatelia. Robia prístrešky a zapaľujú veľký oheň, aby sa stroskotanci mohli usušiť. Nepozerajú na to, komu pomáhajú. Nevadí im, že medzi stroskotancami vidia väzňov a možno aj vrahov. Pomáhajú dokonca aj rímskym okupantom.
Aj dnes sa stretávam s „pohanmi“, ktorí majú oveľa ochotnejšie a láskavejšie srdce ako ja. Pre mňa je to dôkaz, že Boh nerozlišuje. Pomáha každému, kto o jeho pomoc a zmenu srdca stojí.

Pane, mnohokrát som sa robil, že nevidím, keď bolo treba pomôcť „stroskotancovi“. Daj mi, prosím, také láskavé srdce, ako mali obyvatelia Malty. Nechcem sa dnes správať ako kňaz či levita z Tvojho podobenstva. Radšej chcem byť milosrdným Samaritánom. Zatiaľ to však neviem.

Vlastimil Fürst st.