Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby ho spasil. Kto verí v neho, nie je odsúdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Božieho Syna. Evanjelium podľa Jána 3,16-18

„Niektorí kresťania priveľa rozmýšľajú a hovoria o satanovej moci. Uvažujú o svojom protivníkovi, spomínajú ho vo svojich modlitbách, hovoria o ňom a on stále viac a viac zapĺňa ich predstavivosť.
Je pravda, že satan je mocná bytosť, ale vďaka Bohu, máme mocného Spasiteľa, ktorý tohto nepriateľa z neba vyvrhol. Satanovi lichotí, keď jeho moc zveličujeme. Prečo by sme nemali hovoriť o Ježišovi? Prečo nezvelebovať jeho moc a lásku?
Keď si uvedomujeme svoju slabosť, učíme sa závisieť od moci, ktorá nie je v nás. Nič nie je srdcu pevnejšou oporou ako stále vedomie vlastnej zodpovednosti pred Bohom. Nič tak hlboko neovplyvní naše najvnútornejšie pohnútky ako vedomie Kristovej odpúšťajúcej lásky.
Čím menej budete zohľadňovať vlastné ja, tým jasnejšie a plnšie pochopíte jedinečnosť svojho Spasiteľa. Čím dokonalejšie budete spojení so zdrojom svetla a moci, tým väčšie svetlo vám zažiari a pre Pánovo dielo získate Božiu moc.
Radujte sa, že ste jedno s Bohom, jedno s Kristom i s celou nebeskou rodinou.“
Ellen G. Whiteová: Túžba vekov, str. 344

Spasiteľu, keď sa pozerám len na seba, nechápem, ako by som mohol byť spasený. Keď sa pozriem na Teba, nemôžem pochopiť, že by som mohol byť zatratený. Preto aj dnes chcem pozerať na Teba, aby si naplnil moje srdce svojou láskou.

Vlastimil Fürst st.