Ten, kto nemiluje, nepozná Boha, pretože Boh je láska. Prvý Jánov list 4,8

Pravým Kristovým učeníkom nemôže byť ten, koho srdce nie je plné lásky k Bohu a k blížnemu, aj keby vieru vyznával sebahorlivejšie. Aj keby mal veľkú vieru i moc konať divy, jeho viera bez lásky nemá cenu. Aj keby bol veľmi štedrý a na nasýtenie chudobných by porozdával všetko svoje imanie, ani tak nezíska Božiu priazeň, ak to urobil z iných pohnútok ako z pravej lásky. A aj keby vo svojej horlivosti podstúpil mučenícku smrť z nejakého iného dôvodu ako z lásky, pred Bohom by bol zvedeným nadšencom alebo ctibažným pokrytcom.
„Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa.“ (1Kor 13,4) Láska, ktorá sa chce podobať láske Kristovej, prisudzuje pohnútkam a činom iných ľudí najlepšie úmysly. Zbytočne neodhaľuje ich chyby, nepočúva ohováranie, ale skôr sa snaží pripomínať ich dobré vlastnosti.
Láska „sa neteší z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne.“ (1Kor 13,6-8) Nikdy nemôže stratiť svoju cenu; je to nebeská vlastnosť. Kto ju má, vojde s ňou ako s drahocenným pokladom bránami Božieho mesta. (AA 318.319; SA 191)

Náš Pane, koľko vecí robíme bez lásky – a zbytočne! Naplň, prosím, naše srdcia svojou láskou!