Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie. Proti takýmto veciam nie je zákon. List Galaťanom 5,22

Náboženstvu bez lásky chýba Kristus, nieto v ňom tepla ani svetla jeho prítomnosti. Tento nedostatok nenahradí ani najhorlivejšia aktivita. Niektorí ľudia sú priam nadaní pohotovo odhaľovať nedostatky iných… Kto sa sám dopustil niečoho zlého, obyčajne prvý podozrieva iných. Chce tým zakryť alebo ospravedlniť svoje vlastné chyby.
Kto rád obviňuje, tomu nestačí len poukázať na niečo, čo pokladá za nesprávne. Vnucuje ľuďom svoje názory, a keď to nejde po dobrom, uchyľuje sa aj k hrubším prejavom, aby prijali jeho meradlá dobra. Podobne to robili Židia za čias Ježiša Krista a tak sa správala neraz aj cirkev, keď stratila Kristovu lásku – používala moc štátu na presadenie svojho učenia a svojich nariadení. V tom spočíva tajomstvo všetkých náboženských zákonov, ktoré kedy vyšli, a v tom je aj tajomstvo každého prenasledovania od čias Ábela dodnes.
Kristus nepripútava k sebe ľudí násilím, ale ich priťahuje. Používa jedine moc lásky. Keď cirkev začína hľadať oporu v svetskej moci, je to dôkaz, že jej chýba Kristova moc. (MB 126.127; MB 129.130)

Pane Ježišu, nutne potrebujeme Tvoju lásku. Prosím, aby sa Tvoja moc prejavila v našom živote.