Bázeň pred Hospodinom vedie k životu, spokojne spí ten, čo ju má, nezasiahne ho nešťastie. Príslovia 19,23

Biblia spomína dva špecifické druhy strachu. Prvý z nich je „strach“ − bázeň pred Bohom. Vďaka nej človek vníma Božiu moc, slávu i majestát a vyjadruje mu tiež úctu a rešpekt voči jeho zvrchovanosti a autorite. A takýto postoj je možný len vtedy, keď Ho človek spozná a na základe vlastnej skúsenosti si overí Jeho vlastnosti (Ex 34,6; Neh 9,17).
Takáto bázeň je zdrojom mnohých požehnaní a počiatkom skutočnej životnej múdrosti (Ž 111,10). Dokonca, ako nám hovorí dnešný text, prináša spokojný spánok a chráni pred nešťastím. „Boh nám totiž nedal ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy“ (2Tim 1,7). Bojazlivosť a strach nikdy nepochádzajú od Boha. Takouto bázňou pred Hospodinom pohŕdajú len blázni (Prís 1,7).
Naproti tomu, druhá kategória strachu je vykreslená negatívne a zastihne všetkých tých, ktorí sa od Boha dobrovoľne odlúčili, a to so všetkými dôsledkami (Zj 6,14–17; Heb 12,25–29).
Ten najlepší predpoklad, aby sme sa vo svojom živote vzopreli a zbavili takéhoto strachu, je osobná skúsenosť s Bohom, ku ktorej je každý pozvaný.
Až tam v osobnom stretnutí s Bohom lásky sa môžeme presvedčiť o pravdivosti slov: „V láske niet strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach, lebo: kto má strach, bojí sa trestu, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske“ (1Jn 4,18).

Oliver Popovič